Prezidentské voľby – skutočná tvár demokracie
Nielen klasik, ale aj súčasný politický analytik pri širšom hodnotení panovníka, štátnika, nezabudne poznamenať, že hlava štátu je spravidla dôležitým obrazom o celkovej situácii v jeho krajine, je určitým zrkadlom správania sa a konania jej občanov. Hlavu štátu dnes na Slovensku volia priamo občania, a preto s určitým zjednodušením sa dá povedať, že prezident je významným zrkadlom poukazujúcim na stav našej spoločnosti. Schuster verzus referendum Historicky druhé priame voľby prezidenta budú poznačené tým, že súbežne s nimi sa uskutoční referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Rudolf Schuster sa pod tlakom odborárov a ficovcov rozhodol spojiť tieto dve významné politické udalosti do jedného dňa. Nádej, že mu toto rozhodnutie prinesie úspech, sa rozplynula oveľa rýchlejšie, ako to sám očakával. Odborári po stretnutí s Vladimírom Mečiarom ustúpili od jeho jasnej podpory. Smer sa pre zmenu rozhodol podporiť Ivana Gašparoviča, ktorý podľa analýzy cieľových skupín oslovuje značnú časť Schusterových voličov. Spojenie referenda s priamou voľbou prezidenta sa tak v konečnom dôsledku môže stať pre R. Schustera osudným politickým rozhodnutím. R. Schuster mal vo zvyku prenášať svoje problémy a nezhody s ostatnými ústavnými činiteľmi do spoločnosti tak, ako by to boli problémy nás všetkých. Úradujúci prezident počas svojho účinkovania v Prezidentskom paláci zaujímal v prevažnej miere „pštrosiu polohu“. Tváril sa, že jeho sa neoliberálne reformy a tvrdé reštriktívne opatrenia netykajú a voľby sú ešte ďaleko. Skutočnosť, že v ostatnom čase bol R. Schuster ochotný pobiť sa najmä za sociálne práva občana, vyznieva prinajlepšom ako neúprimná. Prezidentské voľby boli predo dvermi, a preto sa jeho správanie dalo vnímať skôr ako predvolebná taktika, než úprimná snaha niečo zmeniť. Politický potenciál Z hľadiska politickej moci nemôžeme prehliadnuť fakt, že R. Schuster už dlhší čas nedisponuje takmer nijakým politickým potenciálom. Ťažko sa dalo preto očakávať, že v prvom kole prezidentských volieb ho podporí ktorákoľvek z relevantných politických strán. Okrem V. Mečiara, ktorého podporuje vlastné hnutie, stoja za ostatnými kandidátmi minimálne dve parlamentné strany. Parlamentné strany sa logicky postavili za tých kandidátov, ktorí majú lepšie šance postúpiť do druhého kola. V prípade Eduarda Kukana to bola spočiatku len materská SDKÚ, ale po úspešných politických obchodoch sa k nemu pridala ANO. Kresťanského demokrata Františka Mikloška podporuje koaličná SMK. Prezidentské voľby naplno potvrdili, že koalícia je rozpoltená. Dzurindovci ťahajú s ruskovcami a ďalší dvojzáprah tvoria bugárovci s Hrušovského kresťanskými demokratmi. O tom, ktorá z týchto dvoch skupiniek bude v rámci vládnej koalície silnejšia nerozhodnú prezidentské voľby, ale až skutočnosť, ku komu sa po voľbách pridá Šimkova skupinka. Z opozičných politických strán svoj postoj jasne deklarovali ficovci. Prezidentský kandidát I. Gašparovič sa okrem podpory národných síl môže tešiť hlasu R. Fica. Otázne však je, či Gašparovičove preferencie budú výraznejšie rásť vďaka verejnej podpore Smeru. Analýzy verejnej mienky totiž naznačujú, že pri I. Gašparovičovi a tiež pri F. Mikloškovi nemusí platiť efekt vyvolávajúci to, že hlasy SMK sú zároveň hlasmi F. Mikloška, a tiež, že volič R. Fica automaticky podporí I. Gašparoviča. Absencia princípov a vízií Od jednotlivých kandidátov sme sa dodnes nedozvedeli, a to aj za aktívneho prispenia novinárskej obce, či podporujú spoločnosť rešpektujúcu tvrdé pravidlá trhu, alebo by radšej presadzovali štát podporujúci existenciu moderných sociálnych sietí, ako oni reagujú na víziu modernej vedomostnej ekonomiky či na celospoločenské využívanie informačných technológií, ale nepoznáme ani ich postoje k vážnych hrozbám ekologického či civilizačného charakteru. Naopak, doterajší priebeh kampane naznačil hneď niekoľko vecných konfliktov. E. Kukan hovorí o tom, že on je tou šťastnou voľbou pre Slovensko, ale akosi pozabudol povedať, v čom má spočívať šťastná voľba z pohľadu občana. Prezidentská kampaň ponúka nový imidž i nové sľuby od V. Mečiara, ale spomienky na politiku jeho troch vlád hovoria o niečom inom. Po desiatich rokoch až prezidentské voľby prinútili I. Gašparoviča vymeniť svojho starého patróna Mečiara za nového. Rodina je hlavnou agendou KDH, ale ich kandidát F. Mikloško je stále slobodný. Dobré ráno Slovensko, či KDH? Do predvolebnej diskusie zatiaľ ponúkol niečo nové len J. Králik, ktorého šance na postup do druhého kola sú skoro nereálne. Myšlienku posilnenia právomocí hlavy štátu cez novú ústavnú možnosť vypísania všeľudového hlasovania o zásadných celospoločenských otázkach aj na základe prezidentovho vlastného rozhodnutia principiálne odmietol iba E. Kukan. Tápanie ľavice pokračuje Prezidentské voľby ukázali hĺbku hodnotového, ale aj osobnostného konfliktu na ľavej časti politického spektra. Smer, ktorý sa ústami R. Fica vyhlasuje za lídra v presadzovaní sociálnodemokratických hodnôt, bez problémov podporil kandidáta, za ktorým stoja politici hlásajúci a obhajujúci myšlienky rasovej či národnostnej neznášanlivosti. Toto veľmi neštandardné politické rozhodnutie vedenia Smeru je dôsledkom toho, že najsilnejšia politická strana nebola schopná vygenerovať osobnosť, ktorá by mohla vstúpiť do úspešného prezidentského súboja. SDA podporila kandidáta presadzujúceho reformy, ktoré sú pre európsku ľavicu neprijateľné z principiálneho, ale i hodnotového hľadiska. Osobná zatrpknutosť ftáčnikovcov voči SDĽ vyústila do verejnej podpory E. Kukana napriek tomu, že vedenie SDĽ požiadalo SDA o podporu J. Králika, ktorého okrem iného akceptujú sociálni demokrati a odbojári. A aby to bolo na ľavej časti politického spektra ešte zaujímavejšie, Ľavicový blok sa rozhodol kandidovať svojho predsedu Jozefa Kalmana. Slovensko bude poznať novú hlavu štátu až o štyri týždne, lebo s istotou sa dá dnes povedať, že v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov. Veľmi krátka, len dvojtýždňová oficiálna volebná kampaň, z finančnej stránky skoro nerealizovateľná aktívna kampaň v rozhodujúcich mienkotvorných médiách, ignorantský prístup verejnoprávnej STV k volebnej súťaži o prezidentský úrad či absencia vecnej a odbornej polemiky medzi kandidátmi ukazuje, že priama voľba hlavy štátu je len jemným odvarom priamej demokracie a voľby sú len hrou na slepú babu. Prezidentské voľby ukazujú skutočnú tvár slovenskej demokracie. Autor je politický analytik
