Veľmocenské hry o Gruzínsko

Obľúbený mladý gruzínsky prezident si vymohol poriadok v odpadlíckom Adžarsku a triumfoval nad miestnymi separatistami. Tak aspoň líčia situáciu svetové i slovenské média. Skúsme však poodhrnúť záves tohto čiernobieleho videnia. O vývoj pomerov v tomto tradičnom zraniteľnom zakaukazskom podbruší cárskeho Ruska, neskôr Sovietskeho zväzu a dnes Putinovského Ruska súťaží Moskva v súčasnosti s Washingtonom, islamskými silami a s Čínou. Spoločným menovateľom je boj o kontrolu energetických zdrojov v Strednej Ázii a najmä oblasti Kaspického mora. Gruzínsko ani jeho Adžarská autonómna republika ropu síce nemajú, ale adžarský čiernomorský prístav Batumi plní nezastupiteľnú funkciu pri jej preprave. Poplatky z cien a daní mastili počas ostatných desať rokov ruky adžarského prezidentského rodinného klanu a Gruzínsko z nich dostávalo len málo, alebo vôbec nič. Gruzínska vláda uzavrela pred desiatimi rokmi s adžarskými separatistami prímerie, keď sa jej nepodarilo premôcť ich silou. Nad pokojom zbraní bdeli ruské mierové jednotky a separatistický prezident Aslan Abišadze si mohol nehatene kraľovať a bohatnúť. Adžarsko nemá viac obyvateľov ako Bratislava a sú to prevažne Gruzínci vyznávajúci islam alebo kresťanstvo. Moslimovia prevažujú, ale nie sú islamskými fundamentalistami. Pod ochranou Moskvy sa im viedlo v Adžarsku celkom dobre. Gruzínsky prezident Ševarnadze do Adžarska príliš nevŕtal. Jeho éra skončila koncom minulého roka nekrvavým prevratom, ktorý vyniesol na čelo štátu 36-ročného Michaila Saakašviliho. Tento dynamický a v USA vyštudovaný predstaviteľ opozície si zadal úlohu zaviesť v Gruzínsku demokraciu a skoncovať so separatizmom odpadlíckeho Adžarska a ďalších dvoch oficiálne autonómnych republík – Abcházskej a Osetskej. USA začali v roku 2002 cvičiť a vyzbrojovať gruzínske protiteroristické jednotky, keď predtým Moskva obviňovala Tbilisi, že nebráni čečenským povstalcom prechádzať do bezpečia na gruzínske územie. Americký vplyv v Gruzínsku rástol. Umocňovali ho prílevy investícií a rastúci význam celého Zakaukazska ako koridoru na prepravu ropy a zemného plynu z Azerbajdžanu, Turkménska a Kazachstanu. Cez čiernomorský prístav Batumi prechádza denne okolo 200 tisíc barelov ropy do Turecka, Ruska, Moldavska, Ukrajiny a Bulharska. Ešte kľúčovejším sa pre Washington stalo teritórium Gruzínska po skoncipovaní projektu ropovodu BTC vedúceho z azerbajdžanského Baku cez Tbilisi do tureckého Ceyhanu. Táto tepna obchádza Rusko i prehustenú Bosporskú a Dardanelskú úžinu. Na prvý pohľad je to triumf Američanov nad Ruskom v súťaži o kontrolu ťažby a prepravy kaspických energetických zdrojov. Rusi sú však dobrými šachistami a predvídané straty niektorých pozícií kompenzujú získavaním výhod inde. Cez ropovod BTC by malo čierne zlato začať pretekať už na budúci rok. Väčšinoví americkí investori majú pochopiteľnú snahu o zníženie bezpečnostných rizík na trase ropovodnej siete. Zvládanie separatistických a islamistických extrémistických síl v súčasnom Zakaukazsku je sizyfovská práca. Rusko celkom rado ponechá Američanom iniciatívu na tomto poli. Svoje strategické záujmy totiž chráni metódami ekonomickými a diplomatickými. Horkokrvný gruzínsky prezident sa siláckymi vyhláseniami o skoncovaní so separatizmom vo svojej vlasti možno zahryzol do sústa, ktoré nebude môcť prehltnúť. Prinajmenej nie bez pomoci veľkého ruského suseda. Násilné formy potláčania ho môžu viesť k uplatňovaniu nedemokratických metód, čím by podkopal vlastné predsavzatia a odkaz vlaňajšej nenásilnej revolúcie. Mierotvornú pomoc Ruska bude musieť vrátiť nejakou nepriamou hospodárskou formou výhod, protislužieb a uznaním jeho strategickej nenahraditeľnosti v regióne. Moskva sa však poisťuje aj v iných republikách. Aby bol ropovod BTC rentabilným, musí ním denne pretiecť asi milión barelov ropy. Pravidelnosť dodávania takýchto objemov stojí a padá na ťažbe v Kazachstane. Ten má ale záujem o diverzifikáciu prepravných spôsobov, trás a koncových odberateľov a nechce byť závislý na ropovode BTC. Lukratívnym zákazníkom sa stáva Čína s desaťpercentným ročným hospodárskym rastom a nenásytným smädom po dovážanej rope. Mimoropný kazašský obchod zostáva do značnej miery prepojený s Ruskom. Moskva dáva Alma Ate také výhodné podmienky pri uzatváraní obchodných zmlúv, že kazašská vláda považuje Rusko za strategického hospodárskeho partnera. Rado mu preto vyjde v ústrety a časť svojej vyvážanej ropy prepraví cez ruskú ropovodnú sieť. Ak iná časť potečie smerom do Číny, ropovod BTC môžu ohroziť nižšie objemy a prevádzkové straty. Moskva môže množstvá kazašskej ropy, ktorú prepraví svojou sieťou, zvyšovať i znižovať. Ako vidno, oslabením priameho vplyvu na Gruzínsko nie je Rusko vôbec vyšachované. Ak dnešný proamerický „zlatý chlapec“ Saakašvili nezvládne tri separatistické republiky v Gruzínsku alebo bezpečnosť ropovodu BTC, bude musieť byť vymenený. A Moskva bude môcť elegantne ponúknuť vystrašeným investorom pomocnú ruku. Autor je analytik medzinárodných vzťahov