Slovensko urobilo pokrok

Pán vicepremiér, aj napriek tomu, že sme už členmi Európskej únie, stále sme neprijali antidiskriminačný zákon... - Parlament v týchto dňoch rokuje v druhom čítaní o vládou predloženom antidiskriminačnom zákone. Týmto zákonom sa na našom území aproximujú európske smernice v tejto oblasti.
Počet zobrazení: 1134
02_rozhovor-m.jpg

Pál Csáky podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pán vicepremiér, aj napriek tomu, že sme už členmi Európskej únie, stále sme neprijali antidiskriminačný zákon... - Parlament v týchto dňoch rokuje v druhom čítaní o vládou predloženom antidiskriminačnom zákone. Týmto zákonom sa na našom území aproximujú európske smernice v tejto oblasti. Termín 1. máj sme síce nestihli, ale EÚ nebude voči nám vyvodzovať žiadne sankcie. Je otázkou pár týždňov kedy tento zákon slovenskí poslanci príjmu. Musím však podotknúť, že text, ktorý do parlamentu predložila vláda je prekonzultovaný s relevantnými autoritami a partnermi v EÚ. Ich stanovisko je jasné - tento zákon po prijatí bude jeden z najmodernejších v Európe. Ak to porovnáme so situáciou v susednej Českej republike, kde o takejto právnej norme ešte len diskutujú, dovolím si tvrdiť, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť. Európska únia má prísne pravidlá v oblasti ľudských práv. Nemáte pocit, že za ostatnými krajinami zaostávame? Čo podľa vás treba zlepšiť? - Takéto tvrdenie musím rázne odmietnuť. Na národnej úrovni máme zriadené Národne stredisko pre ľudské práva, ktoré je inštitúciou, kde sa môžu občania SR obracať v prípade, ak majú pocit, že niekto porušil ich práva. Máme funkciu verejného ochrancu ľudských práv, ktorý má k dispozícii vlastný aparát ľudí. Ktokoľvek sa v prípade potreby môže obrátiť aj na súdy. A existuje ešte aj ďalšia poistka - po vyčerpaní všetkých možností na národnej úrovni existuje možnosť obrátiť sa aj na európsky súdny dvor v Luxemburgu. Toto všetko je preto podľa mňa silným argumentom pre tvrdenie, že na Slovensku nikto nemá záujem nedodržiavať ľudské práva. Netvrdím, že sme absolútne úspešní v tejto oblasti, ale kto je? Vždy je niečo, čo sa dá zlepšiť, zfunkčniť a priblížiť viac ľuďom. Avšak pravidlá únie sú nám dobre známe a našou prvoradou úlohou a snahou je ich aplikovať na našom území a ctiť si ich. Ako hodnotíte práva menšín na Slovensku, porovnajte ich s inými krajinami... - Myslím si, že naša krajina v tejto oblasti urobila obrovský pokrok. Nie je to iba moje tvrdenie, ale sú to fakty, o ktorých sa verejne hovorí na medzinárodných fórach. Sú to pasáže zo správ európskych partnerov. Mňa tieto informácie nesmierne tešia, ale zároveň ma zaväzujú nepoľaviť v úsilí. Práva menšín na Slovensku sú podľa môjho názoru dobre garantované. Umožňujú harmonický rozvoj po všetkých stránkach a to je dobré. Veľmi aktívna je rada vlády pre národnostné menšiny. Je to oficiálne fórum, kde je možne diskutovať, podotýkam veľmi otvorene diskutovať, o všetkých problémoch v tejto oblasti. Vážim si ľudí, ktorí na tieto zasadnutia chodia, ako aj všetkých, ktorí pracujú v procese práv menšín. Členovia Európskej únie sa obávajú emigračnej vlny Rómov. Aké konkrétne kroky Slovensko urobilo a ešte urobí, aby nedochádzalo k napätej atmosfére medi nami a jednotlivými krajinami? - Situáciu ohľadom Rómov v oblasti vzťahov Slovenska a druhých krajín vôbec nevnímam ako problémovú či napätú. Vyskytli sa isté problémy, keď časť občanov Slovenska chcela špekulatívnym spôsobom získať výhody v niektorých krajinách vtedajšej európskej pätnástky. Naším prvoradým cieľom je pokračovať v napĺňaní úloh, ktoré vyplývajú z vládneho programu na riešenie problémov rómskych komunít. Definovali sme štyri základné priority: vzdelávanie, sociálne bývanie, infraštruktúra pre rómske osady a pokračovanie v projekte „sociálnych terénnych pracovníkov“. Toto sú pre dnešok naše základné úlohy a na týchto projektoch budeme pracovať. Aké úlohy sú ešte pred vami ako podpredsedom pre ľudské práva a menšiny vzhľadom na náš vstup ale aj bez ohľadu naň? - Ľudské práva a agenda s tým spojená sú akoby nadčasovou témou. Je pravda, že náš vstup do únie urýchlil niektoré procesy, ale pravdu povediac zákony a iné normy sme neprijímali kvôli únii, ale preto, že si to vyžadovala slovenská realita. Náš každodenný život. Robiť niečo kvôli niekomu inému bez vlastného skutočného chcenia a nasadenia prinesie možno úspech ale iba čiastočný a krátkodobý. Ak by teda z nás nevyžarovala ochota posúvať hranicu dodržiavania a rešpektovania ľudských či menšinových práv, boli by sme na nesprávnej ceste. Úloh je pred nami ešte veľa a čaká nás dosť práce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984