Knihy

Filantropia je fenoménom 19. storočia v Spojených štátoch, kedy priemyselníci, ktorí relatívne rýchlo zbohatli, začali poskytovať významnú časť svojich majetkov na kultúrne, umelecké, vzdelávacie, ale aj sociálne účely. V súčasnosti sa filantropia objavuje aj v súvislosti so sociálne zodpovedným správaním podnikateľských subjektov Mnohé spoločnosti realizujú tzv. strategickú filantropiu, ktorá napĺňa nielen ich sociálne ciele, ale aj podnikovú identitu, public relations a celkovú komunikačnú politiku a stratégiu. Editori publikácie Firemná filantropia na Slovensku (IVO) Jozef Majchrák a Lýdia Marošiová ponúkajú čitateľovi sondu práve do problematiky firemného darcovstva a načrtávajú modely spolupráce medzi podnikateľskými subjektami a neziskovými organizáciami. Reagujú tak na aktuálnu tému nášho tretieho sektora - nutnosť orientovať sa na budovanie vzťahov s podnikateľskými subjektami ako potenciálnymi zdrojmi podpory. Zahraničné nadácie totiž Slovensko pomaly opúšťajú a svoju podporu orientujú smerom na východ a na Balkán. Francúzsky filozof André Glucksmann sa vo svojej eseji Dostojevskij na Manhattane (Agora) zamýšľa nad teroristickými útokmi proti USA z 11. septembra 2001. V rozpätí jednej hodiny, keď v srdci New Yorku padli mrakodrapy Twin Towers pod útokom lietadiel riadených islamskými teroristami, sa svet otriasol v základoch a nastúpila nová éra v dejinách ľudstva, éra globalizovaného nihilizmu. A práve ten sa Glucksmann sa usiluje prečítať a v rámci možností objasniť. Zároveň však poukazuje na predvídavosť literatúry, ktorá toto absolútne násilie predpovedá už dvesto rokov. K pohľadu Flauberta, Puškina, Dostojevského a ďalších pridáva i svoj vlastný – pohľad na Rusko ako kolísku nihilizmu a na jeho vojnu proti Čečensku. Stephen Hawking, kontroverzný a populárny anglický fyzik zaoberajúci sa predovšetkým vesmírom, pravdepodobne ešte nebol taký zrozumiteľný a výstižný ako svojej knihe Ilustrovaná teória všetkého, ktorá je vlastne prepisom série jeho prednášok na Cambridgeskej univerzite. Hawking svojím osobitým štýlom okoreneným suchým anglickým humorom podáva fascinujúci pohľad na svet okolo nás a nevyhýba sa ani presahom do oblasti filozofie či dokonca teológie. Knižka sa nielen dôsledne vyhýba matematickým vzorcom, ale je aj strhujúcim úvodom do zložitých teórií o počiatku vesmíru a času. Ako všetky Hovkingove knihy, aj táto umožní čitateľovi utvoriť si vlastný názor a prebudí v ňom túžbu dozvedieť sa viac. Zaujímavým, i zvláštnym zároveň, je, že po českej verzii vydalo vydavateľstvo Argo v týchto dňoch aj jej verziu v slovenčine.