Svety za dedinou
Každá doba pozná svojho Novomeského. Aj tá naša. Z ojedinelých pokusov o návrat k básnikovej postave vyberáme pre vás úryvok z divadelnej hry Silvestra Lavríka Svety za dedinou. V akej dobe žijeme, posúďte sami. osoby novomeský (50) nepoučiteľný optimista so sklonmi k filozofujúcemu poetizovaniu madam (35) roztúžená zazobaná raketa džingischán (120?) nepredstaviteľné hovädo erató (25) múza, ako má byť robotník (40) raný model batmana holubica mieru (18) nemožný vták v texte sú citované a parafrázované časti literárneho diela básnika a občana L. N. prvý výstup novomeský vedie hosťa, hľadá kľúč. Zatiaľ sú za dverami, my sedíme v kúte jeho izby. ...chudoba je nutná nie preto, že je neodstrániteľná. Dnes je nutná, lebo umožňuje bohatstvo. Kde začína bohatstvo, končí človečenstvo džingischán otvor novomeský načo je mi zazobanec? Pýtam sa v mene pokroku... aby som si uvedomil svoje miesto džingischán potrebujem si sadnúť. Otvor novomeský keď vidím buržuja, presne cítim, čo je vo mne človečie džingischán nenávidím schody novomeský a hneď sa začínam búriť. Odteraz žiadne veršíky. Nemožno trúbou trilkovať. Hlas revolúcie neslobodno zapredať malomeštiakovej poézii džingischán načo sme liezli tak vysoko? Mal by si otvoriť novomeský národ bez chudoby by bol chudobným národom džingischán chudoba je šialenstvo. Otvor novomeský Chudoba je podstata a sláva národov... neviem trafiť kľúčom do dierky. Má to tá spravodlivosť ťažké džingischán chudoba je šialenstvo. Definitívne šialenstvo. Proti chudobe nestojí bohatstvo. Proti chudobe stojí rozum. Slobodný rozum. Bohatstvo je vec rozumu. Revolúcia je čin slobodného rozumu. Rozkopne dvere a národ vidí, aký je neduživý, maličký. Posteľ s baldachýnom a pri nohách koža básnika. Žiadne preparovanie, namiesto očí sklenky... Každý deň čerstvý. A v zuboch drží tvoju fajku. To je revolúcia novomeský stojí vo dverách s kľúčom v ruke, obe oči má previazané šatkou, v druhej má kufor. Načo mi odteraz bude kľúč džingischán revolúcia potrebuje činy. Obzerá sa, vidí posteľ, písací stôl, knihy... Veď ty si buržuj. Sadnem si. Neznášam schody. Budem ťa musieť stiahnuť z kože. Polož kufor a prestaň sa hrať na spravodlivého druhý výstup madam klope slobodno novomeský moment, schovám mŕtvoly madam ach, vy žartovník. Vstupuje, na podnose nesie bábovku. Nevyrušujem džingischán pošli ju preč. Koláč nech položí na stôl novomeský uvažovali sme nad trojnásobnou vraždou, ale môžeme to dokončiť pri múčniku. Zoznámte sa. Súdruh Džingischán, súdružka Erató. Madam Tamara, moja domáca erató keď vidím buržuja, presne cítim, čo je vo mne človečie madam ale, Ladislav, veď tu nikto nie je... robíte si žarty, tak to bude novomeský a to je ten problém. Vy proletára... pardon, ušlo mi... vy prostého človeka nevidíte. A pritom, sú tu, všade okolo vás. Madam Tamara, viete, čo je to historická nutnosť piaty výstup novomeský vojde, neupravený, podbradník v jednej, rozpitá fľaša vodky v druhej ruke. Čo robíte s mojou poéziou džingischán robotníkovi Za fľašu vodky ťa nechám ešte jeden deň žiť Odkväcne celkom novomeský chlapci, súdruhovia! Kto začal? Veď je to hosť erató mongolská opica robotník som chudobný človek, nemám čas na vaše rozkoše novomeský robotníkovi. Ty si kto robotník poslali ma odmerať oblok novomeský ty si ho zadusil leje džingischánovi vodku do úst robotník škoda vodky novomeský vieš koho si skántril? Holubici povedz mu to holubica prečo ja? Ona je tvoja múza erató nerob drahoty. Hnevom nás stíhal novomeský aspoň mne sa zdalo holubica vedel o všetkom novomeský a viac než hockto z našich, lež mlčal. Mlčal holubica mlčanlivý v nedostupnej výške... novomeský symbol všetkej moci (!) erató po všetky noci osnujúce zločin, zločiny zrád a mrzkých sabotáží z nečinov, činov novomeský všetko na povraz... erató keď to vieš lepšie, recituj si sám novomeský doma nikto nie je prorokom holubica môžem ešte kúsok bábovky, compagneros robotník teraz môžem odmerať oblok? Mám doma chorú matku novomeský nedaj sa vykorisťovať, proletár. O džingischánovi. Našiel som ho na stanici. Tulák. Ktorýsi z Don Quijotov... Zvláštny chlapec. Bledolíci. Mal divné oči. A sny. erató had sa mu zjavil v klzkej koľajnici novomeský a umrel erató uhryznutý diaľkami šiesty výstup robotník bude to stáť desať korún. Plus materiál. Flór, vence, prípadne kvety. Lojovice požičiame z kostola erató nemá peniaze. Na mňa nepozeraj, ja platiť nebudem robotník môžem to urobiť za osem, ale svojej matke odtŕham od úst erató matku sem nepleť robotník má tuberu novomeský ja nemám ani to robotník tak spánombohom. Ja sa vykorisťovať nenechám novomeský páčiš sa mi. Máš v sebe prirodzenú hrdosť proletára... nemám ti čím zaplatiť erató napíš o súdruhovi báseň; človek - železným krokom kráča dejinami robotník buduje mocnárstva a impériá borí... tým ste platili minule, keď som vám reparoval posteľ odchádza erató nechoď... ja by som ti zaplatila novomeský pre koho sa ja snažím? Pre koho robím revolúciu? Pomysli na svoje deti, chceš ich priviesť do tohto neporiadku? Rozhodni sa slobodne (...) madam dnes ste samá hádanka novomeský sám sa v sebe nevyznám madam teda váš večer bude zasa krášliť samota a poézia novomeský tak je, každý osve potiahneme káru s tieňmi, vy do neba, ja do frasa madam prečo to novomeský vo vaše nebo neverím madam dobrú noc, teda novomeský dobrú a sladké sny erató a obe ruky na perine madam mám vanilkový krém novomeský dobrú noc robotník ruky radšej zopnite a modlite sa madam višňu v alkohole som položila na kraj novomeský dobrú noc erató mohli ste do prostriedka madam dobrú noc, Ladislav, nech sa vám sníva len vznešené a krásne II. polčas tretí výstup (...) madam Klára... hovorila, že umrel Stalin novomeský viem, viem, je marec. madam kto to je? Strýko vari, vzdialený príbuzný novomeský Marec - poberaj sa Stalin. Aj nás to čaká madam bol Rus, podľa mena, božeuchovaj boľševik novomeský nikdy ste o ňom nepočuli madam vy máte v úcte tie východné veci. Ja mám z divokosti strach novomeský veď uvidíte, keď dorazia madam príbuzný, dlho ste sa nevideli novomeský temer ako brat, len o mnoho starší madam viem, máte sa radi novomeský iba básnik vožďa ako derviš budhu ctil erató vracia sa s prázdnymi vedrami zaťatý osol novomeský v nemom úžase madam nikdy som vás nepočula o ňom hovoriť erató sám seba ľaká odvahou novomeský vidíte, náročky šepkám madam vaše slová sú perly erató bojím sa, že skončia neslávne novomeský ako pomyje, čo moja múza vykydla sviniam na rypáky madam aspoň kávu si vezmite. A bábovku. Včera vám vypadla z okna novomeský pekne ďakujem odíde noviny beriem, mlieko si nezaslúžim štvrtý výstup výstup sa začína v úplnej tme, len za oknom počuť ruch okolitého sveta. Možno tam presvitá ozvena studeného svetla a dolu hlavou tam rastie breza, vo svetle z ulice sa kreslia siluety básnika a múzy novomeský i vtáci ustanú raz v nekonečnom... speve. Vonku vytrvalo cvála kôň. Pred rokom 1930, vtedy som začínal, sa od básnika vyžadovalo, aby bol predovšetkým autentický. A vyzbrojený! Pravdami a ideálmi, s ktorými sa mal celkom stotožniť. Ja som to urobil. Dokonca som bol odhodlaný obetovať pre ne život. Všetci sme boli odhodlaní... aby sme zakryli našu zahanbujúcu nahotu. Obliekli sme sa do smelých vízií... konský cval nám vbieha do tanga, siluety básnika a erató tancujú So vznešeným človekom som ušľachtilý, s podliako som podliak, s tamtým som primúdry, s hlupákom celkom osprostiem. Nikdy som nechcel byť vojakom bojujúcej armády... ľahšie je takému zabiť človeka ako muchu sediac pri rodinnom stole. V každej chvíli som utváraný inými. Kedy som sám sebou? tango ostáva vzadu, pribúda ťapot bežiacich bosých nôh a dych bežca. Erató masíruje básnikovi šiju a ramená Opatrne! Odstup! - chcelo by sa mi volať. Maj sa na pozore! Bohužiaľ... Ani ja sám neberiem vážne svoje rady. Dupot kopýt ujde ďaleko dopredu, bosé nohy zastanú, bežec lapá po dychu. Básnik stiahne múzu k sebe do náručia, schyľuje sa k hĺbkovej bozkávačke Odstup! Odstup! ...môj odstup mi dovolil dosiahnuť slobodu – v básni. Slobodu naozaj omamujúcu. Umožnil mi pomenovať bolesť. Približuje sa ryčná pochodová melódia. Erató beží k oknu a tlačí ho preč. Okno mizne, a hudba ustáva, odchádza preč. Básnik bráni múze, zadržiava okno, no ona mu chytí a znehybní ruky Poplašný krik, hoci taký úbohý ako tento môj, je lepší, než vznešená dohoda o mlčaní bosé nohy sa unavene znova rozbiehajú, aby ich muzika nedostihla siedmy výstup (...) erató zostarli sme, však, básnik môj madam aký nerozum, za články do väzenia erató proletár si vypomohol pri balení slaniny madam budeme mať krásne deti, Ladislav holubica volá spoza okna, oznamuje kompánom čo vidí. Paktuje s buržoáziou! Nehanebne paktuje s buržoáziou áno, všetko počujem novomeský opýtam sa súdruhov pozerá z okna. Kone už necválajú, pochodujú madam budeš novomeský sprievod slepých mníchov oznamuje, čo vidí erató ruženec nocí bez sna madam budeš džingischán telo bez rany, tak nekrvácaj volá z ulice, nadšený, opitý hurhajom okolo seba erató uťatý sa vraciaš k zemi madam budeš erató zborenej veže puklým zvonom džingischán sekerou v hlave zaťatou ešte stále je na ulici madam budeš džingischán ovislým prsom, nadutým bruškom všetko na ulici novomeský prašivým steblom trávy od zvedavosti roztlačil okno do dvojnásobnej šírky madam budeš erató potulným vetrom zmŕtvychvstania novomeský pre kalné oči, chromé paže pochod koní do ťapotu bosých nôh madam budeš môj novomeský ukazuje k dverám zasraté holuby, vitajte deviaty výstup (...) robotník dal si nám nádej novomeský áno robotník takú ti pustím furt len tými novinami novomeský áno, dal som vám nádej. Viem, celou vetou. Ja som vám dal nádej robotník čo ešte ponúkaš? Načo mi je nádej a prázdne ruky madam nemá to ani výchovu, ani spôsoby, ani vzdelanie robotník novomeskému nie som s tebou spokojný (...) holubica maňana, compagnore, maňana ukáže novomeskému diskrétne odznak pôjdete so mnou, súdruh Novomeský, carramba novomeský sedem miest prejdeme a devätoro riek zoberie holubici červenú šatku z rúk na vlakoch premnohých s jediným životom prehodí ju džingilingimu okolo krku a kraje miznúce v oblokoch premenlivých šatku uviaže „na jednotku“– ako pioniersku sú hrozbou odchodu po pioniersky zasalutuje budete ma musieť spútať, súdruh Holubica holubica zaviaže básnikovi oči, chytí ho za ruku a odvádza preč desiaty výstup erató vyprevádza básnika, sadá si k stolíku pod rozbitým oknom, v prievane, čo sa do izby nasťahoval cez odškerenú stenu. erató Raz dopočul sa istý svätec prostý, jak vietor nad tým krajom narieka. So sebou si vzal iba zázračnosti a priputoval pomôcť zďaleka.
básnik stojí za oknom, na mieste, kde predtým naopak rástla breza. fajčí Keď prišiel sem ten dobrý svätec prostý a tomu kraju divom pomôcť chcel, uvidel márnosť svojich zázračností a za dedinou v žiali skamenel. troška smútku, napríklad zo saxofónu Lež ľudia divuchtivým zrakom sa dívajú na sochu bledých líc a plačú nad ním ako nad zázrakom v horúcich slzách žltých voskovíc. a už iba klavír a koniec Autor je spisovateľ
