Simone de Beauvoirová

Táto žena je jednou z najvýznamnejších literárnych osobností a intelektuálok svojej generácie, existencialistická filozofka a spisovateľka. Narodila sa v roku 1908 v Paríži a už v mladom veku sa búrila proti svojej mešťanskej katolíckej výchove a vzdelávaniu i proti spoločenským zábranám ako žene. Bola výbornou študentkou a dokonca vyštudovala aj na Sorbone. Počas štúdií sa zaľúbila do svojho spolužiaka Jean-Paula Sartra, ktorý sa stal známym filozofom a spisovateľom. Boli spolu až do jeho smrti, aj keď ich vzťah bol iný ako ostatných. S výnimkou krátkeho obdobia počas druhej svetovej vojny a každoročnej spoločnej dovolenky žili oddelene a stretávali sa iba večer, aby si navzájom prečítali svoje diela a kritizovali ich. Tolerovali si „náhodné lásky menšieho významu“ a okrem slobody ich vzťah bol založený na dôvernosti a úprimnosti. Obaja sa stali ústrednými postavami povojnového francúzskeho ľavicového intelektuálneho a existencialistického hnutia. Vo svojom prvom románe Pozvaná priblížila príbeh trojuholníka ľavicového intelektuála a jeho stálej a mladšej milenky. V takejto situácii sa ona sama ocitla v prvých rokoch svojho vzťahu. Svojej láske sa Beauvoirová venovala aj v prvom diele svojej autobiografie Pamäte spořádané dievčaťa. Do roku 1943 vyučovala filozofiu na niekoľkých vysokých školách a neskôr sa venovala písaniu. K jej významných románom patrili aj Všetci muži sú smrteľní a Krv tých druhých, ktoré sa venujú existenčným dilemám a Mandaríni, kľúčové dielo inšpirované románikom Beauvoirovej s americkým spisovateľom Nelsonom Algrenom. Za toto dielo dostala v roku 1954 prestížnu Goncourtovu cenu. V zbierke troch poviedok Zlomená žena približuje tri ženy, ktoré nedokážu ovládať svoj osud. K nebeletristickým dielam tejto autorky patria štyri ocenené autobiografické zväzky, ďalej Etika a dvojznačnosť, v ktorom sa snaží vyvsteliť existencionalizmus a ponúka pozitívny názor na život založený na oddanosti a slobode. Veľký úspech jej priniesla až kniha Druhé pohlavie, ktorá bola kontroverznou polemikou o podradnom historickom a súčastnom postavení žien. Toto dielo sa stalo jedným z najvplyvnejších diel 20. storočia a slúžilo ako zdroj inšpirácie pre obnovené ženské hnutie 60 rokov. Jean Leightonová napísala knihu Simone de Beauvoirová o ženách a v nej ocenila jej vnímanie kultúry, v ktorej sa muži snažia premeniť ženu na predmet. Spolu so Sartrom redigovala de Beauvoirová niekoľko ľavicových publikácií a zúčastnila sa na mnohých protestných pochodoch, demonštráciach a ďalších politických akciách proti režimu. Písala manifesty, prednášky a články o nezávislosti tretieho sveta, bezpečnosti práce robotníkov v továrniach či potravinovej reforme. V roku 1851 napísala dielo, ktoré obsahom bolo posledných desať rokov so Sartrom pod názvom Adieux: Rozlúčka so Sartrom. De Beauvoirová bola nazvaná ako „hodnoverná hrdinka v dejinách ženstva.“ Spracované podľa Deborah G. Felder 100 najvýznamnejších žien všetkých dôb