Prekliate Bolero

„Bolero je prekliate a nikdy sa nemalo nakrútiť,“ povedal český herec a moderátor Jan Kraus, otec jedného z hlavných protagonistov filmu, ktorého dej sa nápadne podobá na doteraz neukončený najstarší prípad v histórii československej justície – vraždu medičky Ľudmily Cervanovej. Známy kameraman a tentoraz i režisér F. A. Brabec totiž sfilmoval pôvodne divadelný scenár Markéty Zinnerovej inšpirovaný dodnes definitívne nevyriešenou vraždou spred 27 rokov. Spolu s producentom Ivom Pavelekom ešte vtedy netušili, že stará kauza sa na Slovensku práve znovu otvára spolu s diskusiou o vine či nevine siedmich hlavných aktérov prípadu. V noci na zastávke blízko internátu zaznie výkrik. Niekoľkí mladí muži násilne vtiahnu do auta mladú študentku, ktorú si predtým všimli na diskotéke. Odvlečú ju kamsi do neznámeho domu, kde ju nútia piť alkohol, zviažu a hromadne znásilnia. Obeť sa vyhráža, že všetko nahlási. Rozjarení mladíci precitnú a rozhodnú sa ju umlčať navždy. Zviazanú dievčinu spolu utopia vo vode, nakoniec i napriek komplikovanému a marenému vyšetrovaniu mladí vrahovia skončia za mrežami. To je stručný opis deja kontroverzného filmu, ale i obžaloby v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej. Film končí v momente, keď zaúraduje spravodlivosť, mladí filmoví zločinci sú v tom istom momente zatknutí, skutočný príbeh však pokračuje. Obžalovaní, ktorí skončili vo väzení po šiestich rokoch od činu, začali po revolúcii tvrdiť, že sú nevinní a stali sa obeťou komunistického režimu. Bývalý federálny súd prípad otvoril. Proces však stál roky na bratislavskom Krajskom súde, v januári tohto roku obžalovanú skupinu opäť uznal za vinnú a opäť odsúdil. Dnes už postarší páni, ktorí už sú na slobode, sa opäť odvolali. V čase, keď čakajú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sa v českých a neskôr i slovenských kinách objaví film, ktorý sa nápadne podobá obžalobe. Autori však nechceli nikoho odsúdiť, iba čerpali zo súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj priznania hlavných aktérov tragickej vraždy. Päť obžalovaných v kauze znásilnenia a vraždy študentky Ľudmily Cervanovej sa teda prostredníctvom advokáta obráti na vedenie Českej televízie, koproducenta filmu, so žiadosťou o vyplatenie polmiliónového finančného odškodnenia a zastavenie príprav nového českého detektívneho filmu Bolero. Muži, ktorí sa kedysi vraj pod nátlakom priznali, že zničili cudzí život, tvrdia, že film Bolero im ničí život a porušuje ich ľudské práva. Muži, ktorí „sedeli“ za najstrašnejšie zločiny, sa boja, že česká filmová detektívka ovplyvní rozhodovanie Najvyššieho súdu SR. Vražda je vražda Jeden z obžalovaných Milan A. kontaktoval herca Jana Krausa a presvedčil ho argumentmi o vykonštruovanom procese pod taktovkou ŠTB. „Tých ľudí, o ktorých to akože je, mi je celkom ľúto,“ povedal Krausov syn David, ktorý si zahral cynického mladého vraha z „dobrej“ rodiny. Celkovo však pôsobí, ako keby si vážnosť témy vôbec neuvedomoval. Na tlačovej konferencii skonštatoval, že keby v reálnom živote zistil, že sa jeho syn dopustil zločinu, išiel by to nahlásiť. Hlavne, že ho nakrúcanie bavilo. „Fagani sú určite zábavnejší než kladní hrdinovia,“ povedal David, ktorý sa preslávil, keď v podobe pesničky vyznal lásku slovenskej herečke Zuzane Norisovej. Filmový detektív Martin Stropnický sa Bolera zastáva. „Najrôznejších znásilnení je množstvo, pričom sa drvivá väčšina žien bojí určiť páchateľov alebo násilníkov. Akýkoľvek film, kniha, divadelná hra, ktorá na tento jav upozorní, je témou výsostne aktuálnou, nie je to predsa vymyslená vec,“ hovorí. Zároveň tak vystihuje podstatu snahy autorov, ktorí nechceli robiť rekonštrukciu činu, preniesli však na plátno hrôzu reality. Podobne pochopila zmysel svojej práce aj predstaviteľka hlavnej protagonistky Mariky, Barbora Seidlová. „Najhoršie nebolo nakrúcanie scén so znásilnením a topením bez kaskadéra, ale vedomie, že sa ten prípad takto nejako mohol stať na Slovensku a že sa to deje dnes a denne vo svete,“ povedala Bára, ktorá má pocit, že si to znásilnenie tak trochu aj vyskúšala na vlastnej koži. „Prosím, nešlo o politický čin, ale o vraždu dievčaťa,“ podotýka scenáristka Markéta Zinnerová, podpísaná pod seriálmi ako My všetci školopovinní. „Nič na tom nezmení účelové svedectvo dvoch Francúzok, ktoré bolo podľa spisu svedkami a odbornými expertízami zápisov v ich denníku identifikované ako falošné. Ani to, že kvôli jednej z vyšetrovacích verzií, založenej na tom, že otec obete bol vojak z povolania – pilot na stáži v Iraku – a mohlo ísť údajne o pomstu arabských študentov, do vyšetrovania vstúpila na pokyn Husáka ŠTB.“ Zinnerová tiež podotýka, že detaily činu popísali jedine obžalovaní a na ich vine nemení nič ani to, že bol rozsudok v roku 1990 zrušený pre procesné chyby. K súdnym materiálom sa scenáristka dostala ešte v roku 1988, keď chcela na motívy vtedy uzavretého prípadu napísať divadelnú hru. Požiadal ju o to režisér Jiří Fréhar a téma bola schválená pre Národné divadlo. Po revolúcii sa však na inscenáciu zabudlo, v roku 1999 skupina Ivy Procházkovej vyhlásila súťaž o detektívku roka a Zinnerová sa k téme vrátila. Scenár sa dostal spomedzi 250 návrhov do finále. Film, ktorý naháňa strach Po premiére v Čechách Bolero rozdelilo odbornú verejnosť, jedni ho považujú za gýč, iní za originálnu filmovú víziu. Najďalej zašla redaktorka Mladej fronty, ktorá sa pustila do spochybňovania celej kauzy. Napriek tomu, že si na celom pojednávaní v Bratislave posedela v sprievode príbuzných obžalovaných možno jeden deň, ide dokazovať celému svetu pravdu obžalovaných, vykresľuje ich city aj duševné rozpoloženie ich príbuzných: „Tí chlapci si prežili peklo“... Porozmýšľať o citoch, či rozpoložení mladej ženy, ktorá zomrela cudzou krutou rukou, to ju však nenapadlo. Naopak novinári, ktorí sa kauze Cervanová venujú, na slovenskej premiére filmu Bolero skonštatovali, že sa opis skutku približne na 80 percent zhoduje s obžalobou. Sú teda obavy obžalovaných oprávnené? „To je na posúdení diváka, nakoľko sa film podobá na skutočnú kauzu,“ povedal producent Ivo Pavelek. Aj aktérov skutočnej kauzy ubezpečil, že postoj autorov snímky je neutrálny postoj a film nie je rekonštrukciou skutočnej udalosti. S kľudným svedomím môže hovoriť o tom, že sa tvorcovia filmu nevenovali dokonalému prenášaniu faktov na plátno. Rovnaké predsa nie sú mená vinníkov, ich počet, príbeh je posunutý do súčasnosti, zo Slovenska do Čiech, je v ňom množstvo detailov, ktoré si scenáristka vymyslela. Niektoré „detaily“, predovšetkým tie zobrazujúce cynické konanie ľudí a cynický postoj k ľudskému životu, ako je napríklad usmrtenie obete, však zodpovedajú reálnym faktom. Zimomriavky naháňajúca scéna umlčania znásilnenej študentky - topenie v jazere so zviazanými rukami špagátom za chrbtom je takmer totožná s obžalobou. Podobne znásilňovanie opitými mladíkmi, je vhodné pre silnejšie žalúdky, či žrebovanie, kto sa stane vrahom. Je Bolero detektívka? Českí filmári však nechceli usvedčovať niekoho z viny, ale pouvažovať, kto je za neľútostné konanie mladých ľudí zodpovedný. Či je možné udusiť zlo v zárodku a nakoľko môže výchova za deformáciu človeka. I jedna z postáv vo filme nahlas uvažuje, či je horšie byť rodičom obete, alebo vraha. Myšlienka náročná, o to viac kritiky spŕchlo na jej umelecké prevedenie. Brabec vyhlasoval, že chce vzkriesiť detektívny žáner v Čechách, vytvoril však zmes štýlov a žánrov. Už od začiatku totiž diváci vedia, kto je vrah. Sledujú, ako sa vinníci správajú, ako cynicky vyhlásia, že si za to mohla sama a ako sa ich rodičia snažia zahladiť stopy. Detektívka má pobaviť a nie zaútočiť na city. Potrebuje napätie, gradáciu, ktoré však Boleru chýbajú a stavajú ho skôr do polohy drámy. Dej spomaľujú aj tanečné výjavy, ktoré v s príbehom nemajú žiadnu priamu súvislosť. Brabec ich zakomponoval, pretože sa ako kameraman kochá v obrazoch, podobne ako dal prvú filmovú úlohu Jane Štefánkovej predovšetkým kvôli jej príťažlivému telu a jeho detailom. Česká playmate hneď na úvod poteší divákov priesvitným tričkom bez podprsenky, ktoré jej vybrala za kostýmy zodpovedná manželka kameramana a režiséra, Jaroslava Pecharová. Celkovo dostalo vo filme príležitosť veľké množstvo hercov od začínajúcich hviezd – ako je hlavná hrdinka – bývalá princezná Zubejda – Seidlová, mladý Kraus, či dcéra Nadi Urbánkovej Jana Fabiánová cez celé herecké rodiny ako je Bolek Polívka s dcérou Annou a exmanželkou Evelynou Steimarovou. Práve pre veľké množstvo postáv, ktoré vymyslela scenáristka, podpísaná pod mnohými seriálmi, sa stáva, že niektoré úlohy ostávajú nedopovedané. Na začiatku sa zdá, že bude dôležitou postava otca obete, ktorú hrá Vlastimil Harapes, neskôr sa už o ňom nedozvieme nič. Divákov iste zaujíma aj to, prečo policajt na vozíčku – Jan Potměšil – stále chodí z mosta sledovať rýchlu a niekedy i chaotickú jazdu áut, stalo sa mu v minulosti niečo, čo s tým súvisí? Dvojica mladých policajtov tiež pôsobí zbytočne a nedôveryhodne, videli ste už mladučkú policajtku vo veku obete so štíhlymi nohami a veľkými očami ako srnka? Celkovo Bolero pôsobí skôr ako televízny film, nie kinofilm, postavy sa rýchlo striedajú a divák sa nemá s kým stotožniť. Umelecky silnou stránkou filmu je však hudba Jana Jiráska, ktorý takto Brabcovi asistoval aj pri Kytici. Dokresľuje dojímavé i dramatické udalosti a nechýba jej ľahko zapamätateľný motív. Bolero nasadili v Čechách do kín v 21 kópiách, počas prvého týždňa si ho prišlo pozrieť 580 divákov. Na Slovensko sa dostalo trojnásobne menej kópií – sedem, no počas prvého týždňa prišlo na Bolero 361 divákov. Ak bude divákov do kina väčšmi lákať podobnosť filmu so skutočnou udalosťou, ako jeho celkové spracovanie, je možné, že v jeho návštevnosti Slovensko porazí Českú republiku, ktorej sa problematika natoľko netýka. U nás je však kauza Cervanová ešte stále horúcou témou. Autorka je filmová kritička