Knihy

Dielo Právo, zákonodárství, svoboda (Academia) vznikalo od polovice 60. rokov do konca 70. rokov minulého storočia. Rozpracúva tému, ktorej sa autor prvýkrát dotkol už v Cestě do otroctví (1944) a k štúdiu ktorej ho priviedli jeho predvojenské štúdie z odboru čistej ekonómie (Nobelovu cenu za ekonómiu však dostal až v roku 1974). Touto témou je princíp slobodnej spoločnosti a to, čo ľudskú spoločnosť ohrozuje. V troch zväzkoch, nazvaných Pravidla a řád, Fata morgána sociální spravedlnosti a Politický řád F. A. Hayek upozorňuje na nebepečenstvo falošne chápanej demokracie a predvádza, do akých slepých uličiek môže spoločnosť priviesť sledovanie cieľa „slobodnej spravodlivosti“. Friedrich Hayek (1899 – 1992) bol ekonómom rakúskeho pôvodu a prvým riaditeľom Rakúskeho ústavu pre ekonomický výskum. Na London School of Economics and Political Science získal profesúru a neskôr aj titul doktora ekonomických vied. V roku 1950 odišiel Hayek do Chicaga, kde sa stal profesorom spoločenských a morálnych vied. O literatuře (Argo) je súbor textov známeho talianskeho spisovateľa a semiotika Umberta Eca. Možno ho považovať za pokračovanie jeho Šiestich prechádzok literárnymi lesmi (1997). Texty vznikali príležitostne v priebehu uplynulého dvadsaťročia, obracajú sa k pomerne širokému publiku a ich spoločnou témou je literatúra a jej funkcia. Eco sa v nich sústreďuje na jemu dôverne známych autorov – Nerval, Joyce, Borges, Dante, Wilde, ale často sa stáva predmetom a ilustráciou úvah i jeho vlastná tvorba. Röntgenuje literatúru zo všetkých možných strán a uhlov, zaoberá sa napríklad vplyvom literárnych textov na vývoj historických udalostí, intertextovou iróniou, verbálnym zobrazením priestoru, povahou možných fiktívnych svetov či problematikou literárnych vzorcov, inšpirácie a úzkosti z ovplyvnenia iným autorom. Ecove texty, aj napriek tomu, že vznikali nezávisle na sebe a sú tematicky rôznorodé, prezrádzajú kontinuitu autorových záujmov. Nová edícia Osobnosti filozofie (Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT) je súbor krátkych monografií, ktoré sprostredkúvajú základné myšlienky a kontext tvorby najvýznamnejších filozofov od čias antiky až po súčasnosť, tých, ktorí svojím dielom zásadne ovplyvnili súčasné európske myslenie. Edíciu otvára monografia venovaná Noamovi Chomskému (1928), jazykovedcovi, filozofovi, kultúrnemu kritikovi a politickému aktivistovi. Jeho teória jazykovej kompetencie ako vrodenej, biologickej charakteristiky človeka tvorí jeden zo základov súčasnej kognitívnej vedy. Základnou Chomského myšlienkou je, že všetko, čo robíme, ako komunikujeme, ako poznávame svet, vyplýva z našej ľudskej prirodzenosti. Tvorivosť, túžba po slobode a schopnosť spolupracovať sú vpísané do našej biologickej prirodzenosti rovnako ako schopnosť vytvárať nekonečné množstvo zmysluplných viet z konečného množstva slov, podľa malého počtu pravidiel. Autor monografie Morton Winston vyštudoval filozofiu a psychológiu. Od roku 1979 pracuje v Oddelení filozofie a náboženstva na College of New Jersey, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor filozofie. Zároveň je predsedom Stáleho organizačného a rozvojového výboru Amnesty International.