O dizajne z pohľadu internetového Nepokradneš

Prvkom, ktorý viac ako hocičo iné oddeľuje dobrých webdizajnérov od zlých, amatérov od profesionálov, začiatočníkov od skúsených, nie je schopnosť písať HTML stránky, ovládať niektorý z grafických programov. Paradoxne je to úplný prvopočiatok celej realizácie – a to nápad. Najhoršia situácia vznikne, keď žiaden nápad nemáme – v niektorých prípadoch potom prichádzajú na svet stránky bez kúska vkusu, no čo je však oveľa horšie, čoraz častejšie sa stretávame i s povestným „Ctrl+C“ v kombinácii s „Ctrl+V“. O tom, že dizajny sa kradnú viac a viac, hovorí tento článok. *** Téma „kradnutie webdizajnu“ je natoľko ošúchaná, že po vyslovení tohto zhluku slov sa každému pamätníkovi musí vybaviť doslova celý rad káuz týkajúcich sa nášho internetu. Ako však prišli, tak i odišli a okrem krátkeho šumu nemali v podstate žiadnu inú dohru v podobe úplného vyriešenia alebo aspoň potrestania vinníka. *** Náhodne som si teraz spomenul na kauzu GamesWeb, ktorá v roku 2002 na chvíľu rozvírila stojaté vody nášho internetu; začala sa vydaním článku na spravodajskom serveri Živě.sk, ďalej pokračovala v búrlivých diskusiách a po drastickom ohovorení jeho autora dotknutou stranou a zverejnením niekoľkých ďalších s prípadom vôbec nesúvisiacich informácii sa skončila „zmietnutá pod koberec“ a navždy zabudnutá. Podobných prípadov by sme určite našli viac, nás však v tomto článku nebude zaujímať história, ale súčasnosť. *** Myslím, že žiadneho tvorcu internetových stránok nepoteší, keď na internete objaví dielo až príliš podobné niektorému zo svojich výtvorov, rovnako ako by zrejme nepotešilo napríklad Ferrari, keby sa na trhu objavila presná kópia automobilu, s ktorým sa konštruktéri tejto značky trápili celé mesiace. V prípade stránok však občas predsa len možno zažmúriť oči. *** Michal Truban, tvorca Blackhole.sk, ktorý už viackrát na internete videl niekoľko dvojičiek svojho webservera, napríklad tvrdí, že mu podobná činnosť nevadí. „Skôr som rád, že je môj dizajn až taký dobrý, že si ho niektorí ľudia dajú na svoj portál :-). Možno to bude aj tým, že práve týmto dizajnom som sa sám moc netrápil,“ prezradil nám v rozhovore. Naposledy vypátraná stránka www.ambush.szm.sk však pri porovnaní s BlackHole.sk svojou podobnosťou napriek tomu vyvoláva na tvári úsmev. *** Úplne identickú skúsenosť má za sebou aj zábavný portál pre mladých, server Birdz.sk, ktorý na adrese www.ondrasek.szm.sk našiel vo svojej podstate doslova „okyptenú“ a znetvorenú podobu vlastnej hlavnej stránky. V tomto prípade však môžeme na rozdiel od Blackhole.sk hovoriť o krádeži absolútnej, na stránkach totiž doteraz rotujú pôvodné bannery systému Billboard určené, samozrejme, pre Birdz, a inak to nie je ani s kódom Naj.sk. Ak preto kliknete na adresu www.ondrasek.szm.sk, de facto jednu návštevu zarátate práve Birdzu. Tu sa už, samozrejme, nemožno čudovať, že sa na uvedenom prípade tvorcovia tohto zábavného servera iba od ucha k uchu usmievajú. Nehovoriac o tom, ako neuveriteľne pán Ondrášek odflákol svoje „prekrývačské“ práce. Mimochodom, ďalšou perličkou môže byť, že v jednej z podstránok ponúka záujemcom „výrobu jednoduchých internetových stránok“, a to do 24 hodín – približne za tisíc korún. Ale o jednoduchosti svojich dizajnov nás už zaiste presviedčať nemusí... *** S kradnutím dizajnov však okrem úsmevných príhod súvisia i prípady, keď je namieste zrejme skôr plakať ako smiať sa. K tomu dochádza zväčša vtedy, keď ľuďom, ktorí sa webdizajnom živia, začne niekto odkukávať nápady a potom sa ich snaží dokonca predať niektorej zo spoločností. Takýchto prípadov, a to hneď niekoľko, má za sebou známy slovenský webdizajnér Andrej Borský, alias frco.sk. Z posledného obdobia si už na úvod spomenul na stránky www.designgalaxy.net, kde sídli rovnomenná slovenská spoločnosť zaoberajúca sa „tvorbou“ grafických templatov. V mnohých z nich pritom Borský našiel nielen svoje práce a svoje nápady. „Dajú sa tam nájsť pokradnuté veci od firiem a dizajnérov z celého sveta,“ uvádza nás Borský do obrazu. Porovnanie jeho dizajnov s tými, ktoré nájdeme na týchto stránkach, ponúkame na tomto mieste – už pri letnom pohľade naň pritom pochopíte, že tu o náhodnú podobnosť jednoducho nemôže ísť. *** Ďalší, kto podľa „Frca“ nehrá úplne čistými kartami, je server je www.devailor.sk. Najskôr sa pôvodnému autorovi zdala povedomá samotná navigácia stránok, sekciu „About me“ vedel veľmi jednoducho porovnať so svojím „Info Boxom“; v portfóliu však už nachádzame nesporne podobné dizajny: (tento vs. tento alebo tento vs. tento). „Možno to vidieť aj podľa ďalších vecí, ako napríklad pomenúvanie obrázkov alebo adresárová štruktúra, tie isté javascripty s rovnakými názvami funkcií, prípadne podľa CSS štýlov,“ dopĺňa Andrej Borský. „Vykrádačov“ vlastných nápadov by sa však podľa neho našlo na našom internete, ale i v cudzine oveľa viac. *** Diametrálne trochu odlišný prípad zažil aj Tomáš Abaffy, autor dnes už spomenutého Birdz.sk. Tomáš teda pred nejakým časom urobil stránkam www.zipcem.sk dizajn. Keď sa však oň prestal starať (napriek tomu, že ani po obsahovej stránke sa za ten čas vôbec nezmenili), ich dopĺňanie mal začať nový človek. Nebolo by na tom nič divné, keby ihneď neobsadil aj kolónku autora dizajnu, hoci ho, samozrejme, vymyslel Tomáš Abaffy. A čo je najtragikomickejšie, dokonca ten istý dizajn figuruje aj v jeho portfóliu. To isté sa potom odohralo aj s dizajnom na stránkach www.icm.sk, ktoré tiež robil Abaffy – opäť nechýba pridanie do portfólia. Ešte pripomeniem, že dôkazom Abaffyho pravdy je pohľad na server web.archive.org, kde nájdete uložené mirrory starých verzií stránok z celého sveta. Z tohto všetkého zákonite vyplýva otázka: Čo s tým? Priznám sa, nie som právnik, a tak odpoveď nepoznám. Podľa dávnejších diskusií, ktoré sa niesli na internete, právnou cestou riešiť takéto otázky je buď nemožné, alebo veľmi ťažké. V skutočnosti je totiž v danom prípade problémom niekomu vôbec dokázať, že vám čosi ukradol, keď samotný produkt je len veľmi podobný, a nie úplne zhodný s tým, čo ponúkate vy. Môžete sa teda snažiť o dohodu s druhou stranou. Pri už uvedených prípadoch sa to však nepodarilo ani Abaffymu, ani Borskému. *** Práve Borský pritom tvrdí, že „asi jediný účinný spôsob je presvedčiť o kradnutí aj ostatných a dotyčného nechať napospas vlastnému osudu“. Inými slovami, ak poznáte všetkých dôležitých ľudí, ktorí hýbu oblasťou, v ktorej sa realizujete, zväčša sa vám nielen podarí takému škodcovi odrezať cestu, ale často môžete dostávať ďalšie a ďalšie alarmy o ukradnutých dielach. Menším dizajnérom však táto rada zrejme nepomôže. *** Ako vidíme, kradnutie na internete je aj v súčasnosti veľmi častou záležitosťou a s týmto problémom sa pravdepodobne ťažko vyrovnajú i ďalšie generácie. Fyzický spôsob, ako tomu zabrániť, neexistuje. O to viac sa však vždy bude ceniť vlastná tvorba a spolu s ňou i čistí ľudia, ktorí radšej stavajú na vlastnej fantázii a nekradnú diela cudzích. tomas@disk.sk Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK