Musíme budovať aliancie
Claudie Haigneréová, ministerka delegovaná pre európske záležitosti Francúzskej republiky Narodila sa 13. mája 1957 v Creusot, Francúzsko. Vyštudovala reumatológiu a povolaním je špecialistka na aeronautickú medicínu. Je členkou Akadémie technológií. Je vydatá a má jedno dieťa. Osem rokov sa venovala medicíne, neskôr kozmickej medicíne vo výskumnom centre. Od roku 1992 absolvovala niekoľko tréningov v Hviezdnom mestečku, kde koordinovala výskum na vesmírnej stanici MIR. V roku 1996 sa na tejto vesmírnej stanici zúčastnila 16-dňového pobytu. V roku 2001 sa znovu dostala do kozmu na palube vesmírnej stanice ISS. Po parlamentných a prezidentských voľbách v roku 2002 sa stala ministerkou pre výskum a nové technológie a od marca 2004 vykonáva funkciu ministerky poverenej európskymi záležitosťami. Je držiteľkou niekoľkých francúzskych a zahraničných vysokých vyznamenaní. Vo francúzskych denníkoch, ale aj v širšom európskom kontexte sa prednedávnom začala debata o francúzskom vplyve v európskej politike. Časť komentátorov tvrdila, že Paríž svoj bývalý vplyv v Európskej únii s 25 členmi stráca. Súhlasíte so „svojím“ ministrom zahraničných vecí, ktorý na konferencii ambasádorov túto myšlienku zamietol? - Témou konferencie francúzskych ambasádorov, ktorá sa konala pred pár dňami, bol vplyv Francúzska v Európe, ale aj vo svetovej politike. Téma konferencie – vplyv – však bola vybraná už pred niekoľkými mesiacmi, a tak nemala priamu nadväznosť na politický vývoj spred niekoľkých týždňov. Znamená to, že si jasne uvedomujeme nutnosť adaptovať spôsob, akým diskutujeme s partnermi, s „novou Európou“, Európou po rozšírení. Hlavnou tému konferencie teda bol meniaci sa svet, meniaca sa Európa a hľadanie najefektívnejšieho spôsobu, ako zdieľať naše argumenty, aby sme mohli posunúť vývoj v Európe pozitívnym smerom. A som si istá, že tento cieľ majú všetky krajiny Európy. Jedným z dôvodov, pre ktoré sa táto diskusia začala, bolo nominovanie budúcej Komisie. Komentáre opäť tvrdili, že pre Francúzsko bol výsledok sklamaním – nedostalo v Komisii veľmi dôležitý post. Na druhej strane sa často zdôrazňuje, že komisári nie sú zástupcami krajín, ale hája spoločný európsky záujem. Aký je váš názor – je to dôkaz straty vplyvu alebo takého hodnotenie vyplýva z nepochopenia fungovania EÚ? - Od úplného začiatku sme dávali zreteľne najavo, že Francúzsko jasne chápe fungovanie troch inštitucionálnych pilierov Európskej únie – Rady ministrov, ktorá je tým miestom, kde sa má diskutovať o pozíciách krajín, Komisie a Európskeho parlamentu a súhlasí s ním. Komisia zastupuje spoločné záujmy a sme si istí, že komisári v nej budú diskutovať a robiť rozhodnutia v duchu kolegiality v záujme Európy. Dokazuje to aj náš názor počas Konventu a medzivládnej konferencie, keď Francúzsko podporovalo obmedzenie počtu komisárov, za menšiu Komisiu, ktorá by si udržala duch práce v spoločnom záujme. Pre nás je dôležitá kolegialita, na ktorej základe Komisia pracuje. V takto fungujúcom orgáne vyplýva vplyv z možnosti komisárov byť súčasťou rozhodovania v otázkach, ktoré prekračujú hranice jedného portfólia. A misia Jacquesa Barrota, ktorý bude mať na starosti oblasť dopravy, je dobrým vstupom do problémom pokrývajúcich viaceré oblasti. Vplyv, respektíve úloha, ktorú budeme hrať v európskej diskusii, vyplýva predovšetkým z možnosti interakcie z ostatnými oblasťami. Každé portfólio je dôležité – aj portfólio komisára zo Slovenska, pána Figeľa – nielen samo osebe, ale aj možnosťou presahovania, interakcie. Navyše oblasť transportu je veľmi dôležitá. Na Slovensku viete z vlastnej skúsenosti, akú rolu pri budovaní jednotnej Európy má doprava, infraštruktúra. Ešte by som sa vyjadrila k Európskemu parlamentu, pretože ten zohráva dôležitú úlohu svojou funkciou spolurozhodovania... Skôr začína zohrávať... - Áno, začína zohrávať. Ako viete, Jacques Barrot je veľmi skúseným bývalým členom parlamentu, skúseným politikom, a to môže pomôcť pri veľmi dôležitej úzkej spolupráci s parlamentom. Preto ho považujem za správneho človeka na správnom mieste. Z vašich slov vyplýva, že za veľmi dôležité považujete budovanie spojenectiev aj s novými členskými krajinami. Myslíte si však, že ich politické elity chápu francúzsku politiku správnym, respektíve pre vás želaným spôsobom? Že sú schopné nezaujato akceptovať vaše argumenty? Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že v tlači i profesionálnych kruhoch na Slovensku sa často objavujú „protifrancúzske“ názory podozrievajúce Francúzsko a Nemecko z toho, že sa EÚ snažia riadiť takým spôsobom, aký najviac vyhovuje im samým. Ako sa chce vaša vláda pokúsiť zmeniť toto vnímanie, možno vyvážiť vplyv niektorých iných krajín? - Ak si pozorne prečítate prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí na konferencii ambasádorov, uvidíte, že tým nástrojom bude otvorenie diskusie, načúvanie názorom všetkých partnerov, ktorí sú v danom prípade pre Francúzsko dôležití. A komunikáciu so všetkými členmi Európskej únie mám na starosti ja osobne. Dôkazom je moja prítomnosť tu, i keď táto návšteva sa zakladá aj na historických vzťahoch, ktoré máme – zúčastnila som sa na oslavách Slovenského národného povstania. V tejto súvislosti to je zaujímavé pripomenutie si, čo stálo na úplnom začiatku vytvárania spoločnej Európy – snaha predísť vojne. Prišla som zároveň nadviazať dialóg, pozorne počúvať názory partnerov. Dialóg je veľmi podstatný pre dôležité rozhodnutia, ktoré budeme musieť v Únii prijať – tvorba finančnej perspektívy, revitalizácia Lisabonskej stratégie. Všetky členské krajiny majú záujem zvyšovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Sú tu však aj otázky, ktoré sa ekonomiky priamo netýkajú – kultúrna a jazyková diverzita. Jazykový a kultúrny aspekt je tiež veľmi dôležitý, ak chceme mať možnosť navzájom sa ovplyvňovať, napríklad pri komunikácii v oblasti výskumu. Hovorili sme o vzťahu medzi Francúzskom a Nemeckom. Je to veľmi dôležitý vzťah. Vďaka nemu sa urobilo mnoho krokov, ktoré posunuli európsku integráciu dnešným smerom. Táto diskusia by však mala byť otvorená, a to sa budem snažiť dosiahnuť. Čo si myslíte o myšlienke pána Sarkozyho, ktorý vyhlásil, že francúzsko-nemecký vzťah je príliš koncentrovaný na dve krajiny, a preto by sa mal rozšíriť na spoluprácu šiestich krajín, ktoré by „viedli“ EÚ – Francúzska, Nemecka, Británie, Poľska, Talianska a Španielska? Vyzerá to ako typicky francúzska odpoveď na kritiku francúzsko-nemeckej spolupráce – malé krajiny sú niekedy proti nej, lebo sa obávajú aliancie veľkých krajín. Pán Sarkozy navrhuje ďalšiu alianciu, tentoraz šiestich veľkých krajín... Stotožňuje sa s jeho nápadom aj oficiálna francúzska zahraničná politika? - Ako som povedala už predtým, spolupráca Francúzska s Nemeckom je dôležitá, no súčasne otvorená. Mnoho dôležitých stretnutí sa konalo na širšom fóre – napríklad v rámci Weimarského trojuholníka s Poľskom. Francúzsko-nemecká spolupráca chce svoje návrhy zdieľať so všetkými členskými krajinami – veľkými i malými. V Komisii, ktorá funguje na základe kolegiality, neexistuje „veľká“ a „malá“ krajina. Rozhodnutia sú prijímané väčšinou. Preto sa musíme snažiť presviedčať, zdieľať naše názory. A to je možné aj v širšom fóre než len medzi dvoma krajinami. Aký je váš názor na vnútropolitickú francúzsku diskusiu o európskej ústave? Vieme, že opozičná Socialistická strana čoskoro usporiada vnútrostranícke referendum o tom, či ústavnú zmluvu podporí, a aj pravicové strany vo Francúzsku nie sú zatiaľ jednotné. Myslíte si, že bude ústavná zmluva v referende vo vašej krajine prijatá? A dodatočná otázka – ak Francúzsko povie nie, čo to bude pre integračný proces znamenať? - Predovšetkým, mojou úlohou je zabezpečiť, aby bol výsledok francúzskeho referenda, ktoré sa uskutoční v roku 2005, „áno“. Budem sa snažiť o kampaň, ktorá splní aj pedagogickú, vysvetľovaciu úlohu – čo je to Európa, ako funguje, aká výhody plynú z ústavnej zmluvy a rozšírenia Európy. Bude to veľmi pluralistická kampaň, a tú mi potrebujeme. Vy si možno myslíte, že rozhodnutie o európskej ústave ste už urobili referendom o vstupe do EÚ, no to nie je francúzsky prípad. Nejde o deficit informácií o Európe, ale o jej nedostatočné komunikovanie. Nedostatok vôle, entuziazmu pre európsky projekt. Keď hovoríme vo Francúzsku o EÚ, prijímaná je ako fakt. Európska únia je tu a my pracujeme v jej rámci. Pokiaľ však ide o pravidlá, ktorými sa Európska únia riadi, to je komplikovanejšia otázka na porozumenie. Na ratifikáciu ústavnej zmluvy je preto explikačná kampaň veľmi dôležitá. A pokiaľ ide o politickú diskusiu vo Francúzsku – myslím si, že je prirodzené, že ľavica, Socialistická strana, vnútorne diskutuje o takom dôležitom kroku, ako je prijatie pozície voči ústave. Opäť však treba pripomenúť, že je to diskusia o pravidlách. Ako aj nedávne voľby ukázali, v našej krajine neexistuje silná opozícia proti samotnej myšlienke európskej integrácie. Preto som, pokiaľ ide o výsledok referenda, miernym optimistom. Tvorba Európskej ústavnej zmluvy prebiehala v réžii ľudí, ktorí mali blízko k francúzskym názorom – či už to bol Giscard d’Estaing, alebo Jean-Luc Dehaene. Konečný text teda na sebe niesol francúzsky vplyv... - Text ústavnej zmluvy pripravil Konvent. A bola to veľmi otvorená a demokratická metóda... Musíte však pripustiť, že Valéry Giscard d’Estaing bol veľmi silným lídrom a silne ovplyvnil konečné znenie zmluvy. Jeden môj známy – politický analytik – mi v rozhovore povedal, že ak Francúzsko ústavnú zmluvu zamietne, bude to rovnaký krok späť ako zamietnutie Európskeho obranného spoločenstva francúzskym parlamentom v roku 1954. Zároveň, keď sme sa známych pôsobiacich v politike vo Veľkej Británii pýtali, či sa Blair neobáva, že jeho občania odmietnu Európsku ústavnú zmluvu v referende, odpovedali: „Nie, pretože vie, že to urobí už niekto pred nami – a možno to budú aj Francúzi“. Vy teda nepovažujete situáciu za takú vážnu? - Nezdieľam názor našich britských partnerov. Myslím si, že všetky členské krajiny sa musia pokúšať dosiahnuť pozitívny výsledok v ratifikácii ústavnej zmluvy. Každá členská krajina má pri budovaní Európy spoluzodpovednosť. Naozaj si myslím, že s rozšírením Európskej únie už súčasné pravidlá efektívnemu fungovaniu systému nevyhovujú. Možno by sme mali premýšľať o alternatívnom scenári, no v prvom rade sa musíme pokúsiť presvedčiť. A ja som tu aj na to, aby som si vypočula rôzne názory – napriek tomu, že na Slovensku, kde sa bude ústavná zmluva ratifikovať v parlamente, s tým pravdepodobne nebudete mať problémy. Dovoľte ešte jednu hypotetickú otázku. Spomenuli ste, že by možno bolo dobré myslieť na alternatívy, ak bude ústava zamietnutá. Bolo zaujímavé porovnávať komentáre, ktoré sa objavili po Blairovom rozhodnutí usporiadať referendum, s komentármi k podobnému rozhodnutiu prezidenta Chiraca. V prvom prípade sa hovorilo o možnosti, ak bude ústavná zmluva zamietnutá, vytvorenia dvojrýchlostnej Európy, v ktorej by jedna, užšie integrovaná časť prijala ústavnú zmluvu, druhá nie. Keď sa však objavila možnosť, že ústavnú zmluvu zamietnu v referende Francúzi, o dvojrýchlostnej Európe nehovoril nik. Je to, podľa vás, odraz dôležitosti, ktorá je v európskej politike Francúzsku prikladaná? Napríklad v protiklade k Veľkej Británii... - To nie je práve spôsob, akým bola o tejto otázke vedená diskusia vo Francúzsku. Rozhodnutie usporiadať referendum o európskej ústave bolo dôležité, bola to neľahká voľba, no myslím si, že bolo urobené samostatne, nie ako reakcia či v protiklade k britskému rozhodnutiu. Približne 80 percent populácie žiadalo možnosť vyjadriť sa k budúcnosti EÚ. A pokiaľ ide o zvyšok hypotézy, ja osobne situáciu vo Francúzsku nevnímam tak, že by smerovala k negatívnemu rozhodnutiu o ústavnej zmluve. Presuňme sa do inej oblasti. Francúzsko spolu s niektorými inými krajinami, ako je Nemecko či Švédsko, prišlo nedávno s iniciatívou harmonizácie daní v Európskej únii. Do akej miery budete túto pozíciu presadzovať v európskej politike? - S týmto návrhom neprišlo len Francúzsko a niektoré iné krajiny, ale napríklad aj komisár Bolkenstein. V tejto diskusii nejde práve o harmonizáciu miery zdaňovania, ale o základ. Podstatou iniciatívy je, aby sme sa v prvom kroku pokúsili nájsť spôsob, ako harmonizovať základ. Myslím si, že táto diskusia bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami. Z ekonomického hľadiska je dôležité pokúsiť sa urobiť tento prvý krok. Treba diskutovať o návrhu Francúzska či Nemecka zaviesť spoločnú minimálnu mieru zdaňovania. Liberálno-pravicová tlač a analytici zvyknú vnímať tento návrh ako pokus zachrániť „neefektívny“ francúzsky priemysel pred konkurenciou nových členských krajín EÚ. Aké sú vaše argumenty za harmonizáciu daní? - Spomenuli ste priemyselnú politiku, ktorá je vo Francúzsku a Nemecku dôležitá. Je prirodzené, že štruktúra priemyslu je v jednotlivých členských krajinách rozdielna. A preto neprekvapuje pozorovanie, že jednotlivé krajiny majú rôzne spôsoby, ako svoj priemysel organizovať. No v otvorenom trhu je určitá harmonizácia potrebná, aby sa vytvárali rovnaké podmienky. Sme však rovnako ako vy presvedčení, že potrebujeme štrukturálne reformy v ekonomickej sfére, nové ekonomické riadenie. A to je ďalšia z oblastí, kde je možná diskusia na európskej úrovni. Poďme k finančnej perspektíve EÚ, čo bude v blízkej budúcnosti horúcou témou na diskusiu. Na jednej strane tu máme EÚ 25 krajín, s rozširujúcimi sa kompetenciami a úlohami, na druhej strane tu máme pokus, a jeho súčasťou je aj Francúzsko, obmedziť rozpočet Únie na jedno percento HNP. Myslíte si, že teraz, keď sa Európa rozšírila, keď prehlbuje svoje kompetencie, je ten správny čas obmedzovať jej rozpočet? - Myslím si, že v tomto prípade by sa mala diskusia sústreďovať na hľadanie správnej rovnováhy medzi obmedzeniami, rozpočtovou disciplínou a výdavkami. Rozpočtová disciplína je dôležitá, zároveň sa musíme pokúsiť jasne vidieť, čo je tou pridanou hodnotou, ktorú rozpočet Spoločenstva prináša do európskej politiky. A v tomto sa naše názory veľmi nelíšia od názorov nových členských krajín – rovnako tvrdíme, že musíme dosiahnuť kohéziu v rámci EÚ, a tým úspešne zavŕšiť rozšírenie. Jedným zo základných prvkov nášho postoja je, že medzi disciplínou a solidaritou, kohéziou, neexistuje protiklad, ak berieme do úvahy pridanú hodnotu, ktorú spoločný rozpočet prináša. Existujú rezervy. Napríklad oblasť poľnohospodárstva, kde sme už v rokoch 2003 – 2004 spoločne dospeli k niektorým rozhodnutiam. EÚ niekedy v niektorých politikách mešká – v minulosti som bola ministerkou pre výskum, a tak viem, ako sú tieto investície dôležité. Musíme si jasne definovať priority, na ktoré sa máme zamerať. S jasnými prioritami a pridanou hodnotou nebude žiadneho protirečenia s výdavkovou disciplínou. Predposledná otázka bude možno trochu lyrická – ste jedným z dvoch európskych politikov, ktorí videli Európu z kozmu – spolu s Vladimírom Remekom... - Myslím, že k „nám“ patrí ešte aj člen Európskeho parlamentu z Talianska... Každopádne, ovplyvnil nejako vaše vnímanie Európy fakt, že ste ju videli z vesmíru? - Spomeniem jeden špecifický bod – možno to viete, v roku 1998 som bola v jednom tréningovom programe v rámci rusko-francúzsko-slovenskej misie spolu s Ivanom Bellom. Nakoniec s ním letel môj manžel. Tam, rovnako ako pri mojich iných tréningoch a aj ako pri vesmírnom lete, som pozorovala určitú európsku špecifickosť, možno identitu – spôsob, akým spolupracujeme, ako sa snažíme byť odlíšení našimi ruskými či americkými partnermi... A to je dôležité aj v politickej rovine – určitá špecifickosť, ktorou by bola Európa viditeľná vo svete. Nástroje nám na to dáva napríklad Európska ústavná zmluva. Je to dôležité aj pre mladú generáciu. Keď hovorím o Európe s mladými ľuďmi, zdôrazňujem často práve túto možnosť hovoriť spolu jedným hlasom, mať vplyv vo svete. Ďalším dôležitým bodom je možno konštatovanie, že planéta je naozaj malá... Vyžaduje si od nás veľa práce a starať sa o ňu je veľká zodpovednosť. Ku svetu sa treba stavať a treba ho chrániť z hľadiska multilateralizmu. Zdôraznila by som tieto dva body – participácia Európy ako celku na globálnych projektoch a multilaterálna zodpovednosť za našu malú krásnu planétu. Za jej vývoj v environmentálnej oblasti, sociálnu kohéziu... V poslednej otázke sa z vesmíru vrátime do nášho mikrosveta – na Slovensko. Ako ho vnímate? Mnohí, a to aj vonkajší pozorovatelia, tvrdia, že sú dve Slovenská – Bratislava a zvyšok. Jedno bohaté, to druhé, diplomaticky povedané, potrebujúce ďalší rozvoj. Aké možnosti má Európska únia na dosiahnutie väčšej kohézie medzi týmito odlišnými svetmi? - Európa dáva, z vášho pohľadu, dôležité nástroje na riešenie podobných problémov v podobe kohéznej politiky – budovanie infraštruktúry a podobne. V tejto snahe vám chce pomôcť aj Francúzsko – môžete to vidieť napríklad na prítomnosti firmy Peugeot v Trnave. A to je pre vás zaujímavá možnosť, ako harmonizovať ekonomickú úroveň. Pri tejto príležitosti by som rada ešte raz zdôraznila, že aj pri dodržiavaní rozpočtovej disciplíny pri tvorbe finančnej perspektívy ostáva podmienka solidarity, kohézie a úspešného zavŕšenia rozšírenia hlavným bodom diskusie. S hosťom SLOVA sa zhovárali Radovan Geist a Ivan Štefunko
