Globalizácia kultúry

Vo francúzskom vydavateľstve La Découverte bola publikovaná tohto roku už v treťom vydaní veľmi sympatická kniha podpísaná Jean-Pierre Warnierom: Globalizácia kultúry (Warnier je profesorom etnológie a antropológie na Univerzite René-Descartes Paris V). Chcela by som aspoň stručne, predstaviť slovenskému čitateľovi problematiku a otázky, ktoré si v dnešnej dobe kladie francúzska spoločnosť ohľadom kultúrnej identity vo vzťahu ku globalizácii takmer všetkých aktivít okolo nás. Kam smerujú v tomto súčasnom mega-globalizačnom procese kultúrne zložky jednotlivých národov a etnických skupín? Tancujeme argentínske tango v Paríži, kamerunské bikutsi v Dakare, kubánsku salsu v Los Angeles. McDonald servíruje svoje hamburgery v Pekingu a kantónska ryža sa varí v Soho. Ázijské umenie zenovej lukostreľby zabáva nemeckú populáciu. Parížska bageta si podmanila Západnú Afriku. V Bombay sledujeme pápeža pomocou videokonferencie. Indovia sa chvejú pri priamom prenose z atentátov v Madride. Výraz globalizácia kultúry vyjadruje tento pohyb kultúrnych výrobkov na celej zemeguli. Vyvoláva protirečivé reakcie. Jedni v ňom vidia sľub jednej veľkej demokratickej planéty zjednotenej v rovnakej univerzálnej kultúre, druhí ju považujú za nenahraditeľnú stratu identity. Poniektorí protestujú, aby utvrdili svoju jedinečnosť, utiekajúc sa k násiliu. Jadrom tejto polemiky je vzájomné stretnutie peňazí a kultúrnych výrobkov na spoločnom trhu. Globalizácia kultúry je jedným z dôsledkov priemyselného vývoja. Prirodzená ambícia každého priemyselníka je ovládnuť trh a distribuovať svoje výrobky v čo najväčšej kvantite. Ako protiklad môžem uviesť kultúru eskimákov alebo Jánošíkove povesti. Tu nastáva konfrontácia. Treba si uvedomiť rozdiel medzi kultúrnym výrobkom a kultúrnou tradíciou. Priemyselná výroba dodáva neustále na trh predmety, ktoré sa pod tlakom obchodných výmen dostávajú do najodľahlejších kútov na zemi, a konkurujú výrobkom lokálnych kultúr : CD-čka a tranzistory namiesto fujary, xylofónu alebo gamelánu, hamburger namiesto bryndzových halušiek, nohavice a košeľa vystriedajú pareo alebo kroj, hypermarket zvíťazí nad potravinami, doktor nad šamanom. Hoci priemysel v pojme kultúra je len nedávnym fenoménom v histórii ľudstva (hovorí sa o ňom možno posledných 50 rokov), zmenil naše hodnoty na nepoznanie. Týmto spôsobom každý systém hromadného priemyselného zásobovania vedie ku zobchodňovaniu kultúr. Je však kultúra na predaj? Ďalšej téme, ktorej Jean-Pierre Warnier venuje pozornosť, je politika kultúry. Na akej úrovni sa štát a politickí činitelia stavajú k zviditeľňovaniu a uchovaniu kultúrnych a etnických tradícií? Neuprednostňuje finančné výhody svetového komerčného intelektu? Ako vnímajú kultúru regionálne inštitúcie? Na jednej strane prevažuje „globalizovanie“ našich kultúrnych zvyklostí a na druhej neustály boj etnických skupín a menšín, ktorý neutícha, naopak, v posledných rokoch sa znásobuje a zvýrazňuje. Všetky otázky, ktoré globalizácia kultúrnych trhov priniesla, sa ocitajú medzi rovinami ako kultúra a priemysel, lokálne a globálne, medzi vzťahom k minulosti a priemyselnej inovácii. Tieto otázky vyúsťujú do dvoch odlišných polemík. Prvá sa týka osudu nespočetných kultúrnych tradícií (takzvaných etnických kultúr), ktoré sa ocitajú v turbulenciách svetových trhov kultúrnych výrobkov. Druhá sa zaoberá vlastnou víziou priemyselných spoločností, ktoré sa dostávajú na jednu líniu, sledujúc pritom jediný kultúrny model, ten Spojených štátov amerických. Nesmerujeme tak náhodou ku Coca-kolonizácii planéty a jednotnej kultúre Disneylandu? Týmto stručným prierezom v úvode citovanej knihy by som chcela položiť otázky slovenskej intelektuálnej skupine a možno otvoriť určitý okruh reflexií, ktorý sa týka nášho každodenného života. Pasívne prijímanie cudzích kultúrnych identít a stotožňovanie sa s nimi neznamená skrývanie sa pred nami samými a našou spoločnosťou? So vstupom do Európskej únie Slovensko pociťuje ešte viac túto tendenciu globálneho myslenia, a myslím, že stojí za námahu, trošku viac polemizovať o smere vývoja našej slovenskej identity vo veľkom svetovom globalizačnom procese, ktorému nemôžeme zabrániť. Nájsť v tomto procese to správne miesto ostáva výzvou pre nás všetkých. Autorka pracuje ako poradkyňa na katedre sociológie Univerzity le Mirail v Toulouse vo Francúzsku (Jean-Pierre Warnier : La mondialisation de la culture. La Decouverte, Paris 2004)