Vraždenie v Čečensku trvá už desať rokov
Ozbrojený konflikt v Čečenskej republike trvá, s malou prestávkou v bojových aktivitách, už skoro desať rokov. Najviac sú postihnutí civilní obyvatelia, ktorí sú sústavnými obeťami do neba volajúcich porušovaní základných ľudských práv. Čečensko a jeho okolie ovláda atmosféra beztrestnosti. Predstavitelia ruskej vlády tvrdošijne presadzujú v republike politiku sily a sú rozhodnutí svoj postoj nezmeniť napriek tomu, že začína byť nad slnko jasnejšie, že ich úsilie o nastolenie stability v tejto oblasti zlyhalo. Pokiaľ sa dnes vojna ako taká preniesla do horských oblastí, na rovinatom juhu Čečenska pokračujú útrapy civilného obyvateľstva vrátane žien a detí, spôsobené ruskými vojakmi a čečenskými vládnymi štruktúrami. Nezákonné popravy, násilné odvlečenia, mučenia a plienenia sú súčasťou ich každodenného života. Ale tieto problémy sa netýkajú len Čečenska. S alarmujúcou rýchlosťou sa rozšírili už aj na územie susedného Ingušska (jedným z najživších príkladov z posledného obdobia bol 21. – 22. jún – rozsiahly útok rebelujúcich bojovníkov na susedné krajiny a narastajúce množstvo nezákonných zatknutí a násilných odvlečení, ktoré sa v poslednom roku udiali v Ingušsku) a vo všeobecnosti majú dosah aj na celé Rusko. Jedným z najhorších dôsledkov vojny v Čečensku je alarmujúci nárast svojvoľného presadzovania a uplatňovania práva. Policajti zo všetkých kútov krajiny sú v šesťmesačných cykloch vysielaní do Čečenska, aby si tam odslúžili časť služby. Tu sa okamžite dostávajú do priameho kontaktu s násilnosťami a bezprávím a po ich návrate uplatňujú novonaučené praktiky z Čečenska v ostatných mestách Ruska. Aj mnohé násilné úmrtia v Rusku majú svoje korene v čečenskej vojne, v narastajúcej nevraživosti voči Čečencom a obyvateľom Kaukazu vo všeobecnosti. Skutočne katastrofálnym javom tiež prameniacom v čečenskej vojne sú samovražední atentátnici, ktorí sa v Rusku objavili len pred necelým rokom. Dnes sú teroristické útoky páchané samovražednými atentátnikmi vo veľkých ruských mestách čoraz častejšie. Vo všeobecnosti takzvané „antiteroristické operácie“ v Čečensku majú za následok len narastanie teroru. Toto sa, samozrejme, odrazilo aj v oficiálnych dokumentoch ruskej prokuratúry, ktorá túto skutočnosť s dostatočnou dávkou irónie označuje za výsledok antiteroristických opatrení na severnom Kaukaze. Hrozba teroristických útokov sa rozšírila po celej krajine. Vojnový konflikt v Čečensku má veľký vplyv aj na celkovú situáciu v Rusku a tvrdohlavé uplatňovanie politiky sily priviedlo Rusko do mŕtveho bodu. Dnes môžeme len smutne skonštatovať, že zrejme neexistuje žiadna sila – v Rusku samotnom ani v zahraničí –, ktorá by sa dokázala zmobilizovať a zabezpečiť mierové vyriešenie čečenského konfliktu. Rusko na začiatku druhej vojny v Čečensku čelilo silnému tlaku západných demokracií. Tento tlak však po tragickej udalosti, ktorá sa odohrala 11. septembra, značne oslabol, čo Ruská federácia okamžite úspešne využila a prezentovala vojnu v Čečensku ako nedeliteľnú súčasť medzinárodného boja proti terorizmu. Prezident Putin bol medzi prvými hlavami štátov, ktoré vyjadrili svoj súcit prezidentovi Bushovi. Rusko sa okamžite stalo aktívnym členom a dôležitým partnerom Západu v takzvanej antiteroristickej koalícii. A následne začali západné demokracie benevolentne privierať oči nad do neba volajúcimi porušovaniami ľudských práv a medzinárodne uznávaných základných ľudských slobôd, ktorých sa dopúšťajú ruskí ozbrojenci v Čečensku. Dokonca v marci 2002 sa Komisii OSN pre ľudské práva nepodarilo prijať rezolúciu, ktorá by sa vyjadrovala k situácii v Čečensku (hoci podobné rezolúcie už boli v predchádzajúcich dvoch rokoch prijaté). V decembri v roku 2002 začína Moskva rušiť utečenecké tábory Čečencov v Ingušsku. Začiatkom roku 2003 končí svoju misiu v Čečensku aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE (zámienkou na zrušenie misie boli bezpečnostné opatrenia po útokoch na konvoj OBSE). S koncom prítomnosti zahraničných pozorovateľov v oblasti prestal vlastne existovať aj medzinárodný tlak na ruskú vládu. Dnes môžeme tiež iba sucho skonštatovať, že naši tradiční spojenci – nezávislé západné médiá – zlyhali pri poskytovaní pravidelných a objektívnych spravodajstiev mapujúcich situáciu v Čečensku, ktoré by mohli v najväčšej miere ovplyvniť názory širokej verejnosti. Raz za čas zverejní niektorý z veľkých západných denníkov články, ktoré sa zaoberajú dodržiavaním ľudských práv v Čečensku. Západné médiá sú do veľkej miery ovplyvnené oficiálnou rétorikou ruských politikov, ktorí vyhlasujú, že Čečensko urobilo prvý významný krok na ceste k normalizácii, že sa mierový život a stabilita prakticky vrátili do života čečenského ľudu. A rovnako ani v samotnom Rusku médiá neposkytujú širokej verejnosti pravdivé informácie o situácii v Čečensku a ľudia si neuvedomujú celkový rozsah krízy, čo je dôsledkom obmedzovania slobody tlače vládnou politikou. Federálna televízia je úplne závislá od štátu a slúži len ako hlásna trúba oficiálnej propagandy. Hoci ešte stále existujú aj nezávislé médiá, ich náklad je obmedzený a okruh čitateľov pomerne malý. Treba si uvedomiť, že neschopnosť západných médií poskytovať širokej verejnosti pravidelné a objektívne informácie o súčasnom dianí v Čečensku sa dá vysvetliť skutočnosťou, že ruská vláda uvalila na informácie, týkajúce sa vojnou zmietaného Čečenska, informačné embargo: novinári čelia pri svojej práci v Čečensku neprekonateľným prekážkam, pomerne často sa im zamieta vydávanie víz, zahraničný korešpondenti nesmú v krajine pracovať samostatne a oficiálne pracovné cesty do Čečenska im neposkytujú objektívnu predstavu o situácii, lebo programy týchto oficiálnych ciest majú vlastne poslúžiť ako propagácia prokremeľskej propagandy. A tak je medzinárodná spoločnosť odrezaná od nezávislých neskreslených informácií o situácii v Čečensku a nedokáže si plne uvedomiť skutočné nebezpečenstvo, ktoré tento pokračujúci konflikt predstavuje nielen pre Rusko, ale pre celú Európu. Autorka je výkonná riaditeľka Moskovského helsinského výboru Moskovský helsinský výbor je organizácia, ktorej cieĽom je monitorovanie dodržiavania Ľudských práv a demokracie v Rusku. MHV odhaĽuje prípady porušovania Ľudských práv a snaží sa vyvíjať tlak na autority, aby si plnili svoje medzinárodné záväzky v oblasti Ľudských práv.
