Knihy

„Recipovať skutočnosť excentricky, tzv. epicentricky (klasický pozorovateľ) je niečo ako nazerať skutočnosť (priestor) z jeho centra, keďže vesmír stred nemá, nemôžu byť mierky a porozumenie skutočnosti také ako keby týmto stredom bola myseľ. Preto sa otázka odstránenia epicentrizmu mysle, požiadavka relevantného pozorovateľa skutočnosti (neklasický pozorovateľ) stáva otázkou až pre myseľ schopnú obratu k mierkam prirodzenej skutočnosti. Ak nazeráme od stredu, od centra a nazeráme mierkami, ktoré sú odvodené z takéhoto nazerania, nevidíme skutočnosť v jej celosti, ale skutočnosť epicentrizmom mysle už narušenú. Náprava základov myslenia vedúca k mierkam vzhľadania celosti (rozumenia skutočnosti vrátane jej rámca) znamená teda najskôr identifikáciu princípu, ktorý dokáže suspendovať zdroj moci excentricky nazerajúcej mysle (subjekt) a sebapotvrdzujúcou schopnosťou verifikovať aj metódu rozlíšenia množiny a jej rámca ako metódu identifikácie mierok prirodzenej skutočnosti, t. j. skutočnosti neodvodenej z predikatívnej mysle.“ Autorom knihy Filozofia a skutočnosť (INTERART) s podtitulom Jazyk filozofie a jazyk klasickej vedy je Štefan Jusko. Výchova a vzdelávanie sú súčasťou procesu socializácie, a teda spoločenských procesov. Máme tu do činenia súčasne aj s rozmnožovaním a rozvojom kultúry, nielen jej odovzdávaním a zachovávaním toho, čo je. Upozorňuje na to veľa autorov: Offe, Habermas, Friedeburg, Berger, Brinkmann, Strzelewicz, Anweiler a i. Socializácia, a teda aj výchova a vzdelávanie „odmeňujú“ na jednej strane jednotlivca tým, že mu umožňujú vstup do spoločnosti, začleňovanie sa do príslušnej spoločenskej skupiny, no súčasne ho aj obmedzujú v jeho bezbrehej slobode, širokej variete možností výberu správania, v jeho počiatočnom rozlete k fakticky veľmi obmedzeným možnostiam, stanoveným normami skupiny, do ktorej patrí. Publikácia Socializácia v sociológii výchovy (VEDA), ktorej autorom je profesor Peter Ondrejkovič, si kladie za úlohu prispieť k prekonávaniu jednoznačnosti, k prekonaniu názorov, podľa ktorých jestvuje „jediná zrozumiteľná koncepcia socializácie“ a načrtnúť pohľady inšpirujúce k hlbšiemu rozpracovaniu prístupov k socializácii v hraničných disciplínach, kam patrí aj sociológia výchovy. Ojedinelá kniha v dnešnej politologickej literatúre, a to tým, že neľútostne predkladá realistický obraz dnešného sveta. Poukazuje predovšetkým na historický vzťah medzi demokraciou a slobodou, pretože bez ústavných slobôd a delenia moci je väčšina dnešných demokracií iba zakamuflovanou populistickou diktatúrou. Hrozí súboj civilizácií, alebo je liberálna demokracia skutočne univerzálna a prenosná? A ak áno, aké civilizačné a ekonomické podmienky sú nutné na jej zavedenie? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá Fareed Zakaria vecne a zrozumiteľne v knihe Budoucnost svobody (ACADEMIA), ktorú Samuel Huntington označil za najvýznamnejšie dielo o demokracii od slávnej Tocquevillovej Demokracie v Amerike.