18. – 23. marec 2005, (Paris EXPO Porte de Versailles, Hall 1)

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ, ktorý sa volal Veľtrh Knižný (alebo Knižný Veľtrh ?). Tohto roku oslavuje presne 25 rokov! Keďže to je veľmi slávny a úspešný princ, oslavy jeho 25. výročia sú naplánované na šesť dní, od 18. do 23. marca, v jeho rodnom meste Paríži, a otvorené širokej verejnosti…
Počet zobrazení: 1436
15_veltrh-m.jpg

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ, ktorý sa volal Veľtrh Knižný (alebo Knižný Veľtrh ?). Tohto roku oslavuje presne 25 rokov! Keďže to je veľmi slávny a úspešný princ, oslavy jeho 25. výročia sú naplánované na šesť dní, od 18. do 23. marca, v jeho rodnom meste Paríži, a otvorené širokej verejnosti… Ak vás rozprávky napriek vášmu veku ešte neomrzeli a ostali ste verní literatúre, knižnej a dokumentárnej tvorbe (pre deti aj dospelých), poézii či komiksom, určite vás poteší niekoľko informácií o tohoročnom medzinárodnom knižnom veľtrhu v Paríži (www.salondulivreparis.com). Od svojho londýnskeho či frankfurtského brata sa líši ponukou, atmosférou, účastníkmi, a vôbec je to knižno-spoločenské stretnutie “á la frenchy”. Takže ak máte radi francúzske víno, chutia vám francúzske syry, radi sa usadíte v útulnej kaviarničke pri « café au lait » s práve rozčítanou knihou – táto kultúrna udalosť je pre vás ako ušitá. Počas šiestich výstavných dní máte možnosť zoznámiť sa s ponukou a katalógmi vyše 1200 francúzskych a medzinárodných vydavateľov, približne s 2000 autormi a ilustrátormi, ktorí prídu na podpisové stretnutia, debaty za okrúhlym stolom, tematické konferencie a pracovné ateliéry. Ak ste skôr večerný typ, odporúčam navštíviť veľtrh v utorok večer (22. marca), keď budú brány Paris EXPO Porte de Versailles, Hall 1 otvorené pre verejnosť do 22. 00 hod. Zaujímavosťou budú aj « les cafés-multimédiatiques » (multimediálne kaviarne), zložené z približne 150 CD-Romov v angličtine, francúzštine a ruštine. Na svoje si prídu amatéri ako aj profesionáli, keďže program je prispôsobený pre všetky chute. Medzinárodná dimenzia festivalu je aj tento rok zaručená: medzi vystavujúce krajiny, ktorých autori a vydavatelia prídu ukázať a ponúknuť svoju tvorbu francúzskemu návštevníkovi sú : Nemecko, Alžírsko, Belgicko, Brazília, Kanada, Čína, Kórea, Grécko, Haiti, Maďarsko, Izrael, Taliansko, Libanon, Luxembursko, Maroko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Švajčiarsko, Česká Republika, Tunis, africké krajiny… Ako a kedy sa to všetko začalo... Parížsky knižný festival bol založený v roku 1981 z iniciatívy pána Henriho Flammariona, riaditeľa dnes známeho vydavateľstva Flammarion a pána Frederika Ditis, zakladateľa kolekcie: J’ai lu (Prečítané). Prvýkrát sa festival konal v Grand Palais (vo Veľkom Paláci) za účasti novozvoleného prezidenta Françoisa Mitterranda. Spočiatku bola táto literárna udalosť pre vydavateľov i kníhkupectvá považovaná za stratu času, mnohí sa obávali straty piatich predajných dní. Postupne festival prešiel evolúciou a dokázal všetkým zainteresovaným svoju užitočnosť. Mnohí vydavatelia rýchlo pochopili túto jednoznačne veľkolepú možnosť zviditeľniť svoju knižnú produkciu, nehovoriac o nespočetných pracovných výmenách a spolupráci profesionálov v širokom slova zmysle. Od roku 1994 je každý rok pozvaný jeden čestný zahraničný hosť « invité d’honneur », čo veľtrh nesmierne obohacuje a dodáva mu pikantnú chuť. Literárna tvorba krajiny čestného hosťa sa môže predstaviť vo svojom širokom zábere a návštevníci majú možnosť preniknúť do kultúrneho zákulisia krajiny, dozvedieť sa veci, ktoré by nenašli vo svojom miestnom kníhkupectve. Prvým čestným hosťom bolo Taliansko (1994), nasledovalo Španielsko (1995), USA (1996), Japonsko (1997), Brazília (1998), Quebec (1999), Portugalsko (2000), Nemecko (2001), Taliansko (2002), Holandsko a Flámsko (2003), Čína (2004) a tento rok… Tohoročným čestným hosťom je slávna ruská literatúra, posledné roky možno trocha zabudnutá, respektíve spochybnená najmä pre politické a ekonomické problémy krajiny. Kde sú roky večného Dostojevského či Puškina? Určite ďaleko za nami, no aj napriek tomu súčasná ruská literárna scéna ostáva veľmi bohatá a má toho veľa čo povedať nielen ruskému, ale aj svetovému čitateľovi. Ruská literatúra bude mať tento rok v Paríži nárok na priestor 700 metrov štvorcových. Osobne prítomných bude 42 ruských autorov, medzi inými aj Boris AKUNIN, Svetlana ALEKSEJEVIČ, Vasilij AXIONOV, Sergej BOLMAT, Dmitrij BORTNIKOV, Dmitrij BYKOV Andrej BITOV, Vladimír CHAROV, Michail ŠIŠKIN, Viktor EROFEJEV, Jevgenij GRIŠKOVEC, Andrej GELASIMOV, Leonid ĎURKOVIČ, Natália JURAVLIOVÁ Alexander KABAKOV, Mark CHARITONOV, Nikolaj KONONOV, Anatolij KOROJOV, Alexander KUŠNER, Vladímir MAKANIN, Oľga SLAVNIKOVÁ alebo Tatiana TOLSTOJOVÁ. Ak sa bližšie zaujímate práve o túto časť veľtrhu, podrobnejšie informácie môžete nájsť na internetovej stránke: www.moscow-paris.com. Na záver V dobe internetu a rýchlej evolúcie nových technológií pripisujem Salon du livre á Paris nesmiernu dôležitosť. Konfrontácia knihy a človeka ostáva v dnešnom svete stále tou základnou. Určite poznáte ten pocit, keď držíte novú knihu v ruke a môžete ju slobodne listovať, dotýkať sa jej strán…Pocit nenahraditeľný, ktorý bude určite na parížskom veľtrhu, ako aj po minulé roky, vystavený konkurencii prítomných a silne expandujúcich « e-bookov », predpovedanou budúcnosťou ľudstva… Ak som vás mojou stručnou informáciou o tohoročnom Knižnom veľtrhu v Paríži zaujala a navnadila, neváhajte a príďte do Paríža vo vyššie uvedenom šesť-dňovom intervale nadýchať sa literárno-parížskeho vzduchu a okúsiť knižnú atmosféru jednej z najväčších európskych udalostí tohto druhu. Sila zhromaždených kníh vás presvedčí (alebo utvrdí) o jedinečnej a nenahraditeľnej úlohe tohto umenia plného vášne. Autorka je mediálna analytička, pôsobí na Univerzite v Toulouse vo Francúzsku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984