Knihy

Pieseň neláskavých (SLOVART), nateraz posledný román Sylvie Germainovej, bol odmenený cenou RABT, špeciálnym ocenením francúzskych rozhlasových poslucháčov. Hlavnou postavou románu, tak ako v mnohých autorkiných dielach, je nepriazňou osudu postihnuté dievča – tentoraz sirota, ktorú hneď po narodení matka nechala na ulici. Sugestívne rozprávanie spočiatku bezmennej hrdinky príbehu, ktorý sa začína tesne po jej narodení cez druhú svetovú vojnu a končí sa v päťdesiatych rokoch jej života, nás zaujme – a nezriedka až očarí – poetickým jazykom, výtvarnou obraznosťou, ohromujúcimi víziami, ale aj krutosťou a násilnosťou niektorých scén. „Videl sa mi krásny, ten neznámy muž ležiaci len tak na zemi za sklenou tabuľou, napoly obnažený pod pracovným odevom, vystavený slnku, zavesenému kolmo nad ním. Kvokla som si k oknu a nechtom som naň jemne zaťukala. „Je tu niekto?“ spýtala som sa. Muž obrátil hlavu, len aby sa nepovedalo, a ležérne na mňa pozrel. Zostala som sedieť na pätách a upreto som sa naňho dívala.“ Budoucnost svobody (ACADEMIA) je jednou z najdôležitejších kníh posledného desaťročia, venovaných globálnym politickým trendom. „Všetkým z nás, ktorým leží na srdci budúcnosť slobody tohoto sveta, ponúka svojou triezvou analýzou životodárnu zásadnú lekciu,“ napísal o knihe, ktorá sa bleskovo preslávila po celom svete, významný harvardský politológ a teoretik demokracie Samuel Huntington, známy predovšetkým svojím konceptom stretu civilizácií. Fareed Zakaria predkladá obraz sveta, ktorého problémy zďaleka nerieši púhe rozširovanie demokracie do všetkých kontinentov. Činí tak so schopnosťou ukázať v podstate jednoduché historické vzťahy, ktoré už väčšinou nedokážeme vnímať v ich súvislostiach. Nejde mu však len o dejinné pozadie, odhaľujúce nejednoznačný vzťah demokracie a slobody, ale najmä o to, ako sú práve pre slobodu – ale i pre funkčnú a liberálnu demokraciu – dôležité právne a ústavné inštitúcie. Na mnohých príkladoch zo súčasnosti dokazuje, že tie vymenované a nevolené bývajú častokrát rešpektovanejšie i prospešnejšie než tie, ktoré vzišli zo slobodných volieb. Neliberálna demokracia sa tak môže stať v jeho pojatí prekážkou, zabraňujúcou šíreniu slobody, a nie cestou k slobode. Úvod aktuálneho čísla časopisu Profil súčasného výtvarného umenia patrí rozsiahlej recenzii Zory Rusinovej, ktorá čitateľa sprevádza dejinami environmentu a inštalácie – dvoch ťažiskových priestorových foriem umenia 20. storočia. Antológia textov zostavená a preložená Jozefom Cseresom (Post)duchampovské reflexie pokračuje prekladom textu Amelie Jonesovej, ktorá interpretuje Duchampovu neskorú inštaláciu Étant Donnés z feministickej perspektívy. Okrem dvoch recenzií prináša Profil aj rozsiahly materiál k viacerým výstavným udalostiam, ktoré sa koncom roka odohrali na domácej scéne i v susednom Česku. Veľký priestor dostala reflexia aktivít slovenského a českého Tranzitu. Záver čísla, v ktorom dominujú teoretické texty, patrí recenzii Mariána Zervana na publikáciu Kritické pojmy dejín umenia.