Reklama
Reklama

Politik verzus intelektuál (1)

Pred intelektuálmi, ktorým nie je ľahostajný osud ich okolia, národa, štátu, svetadiela i sveta, sa nespočetnekrát vynára otázka, či sa majú angažovať aj ako profesionálni politici.
Počet zobrazení: 627

Pred intelektuálmi, ktorým nie je ľahostajný osud ich okolia, národa, štátu, svetadiela i sveta, sa nespočetnekrát vynára otázka, či sa majú angažovať aj ako profesionálni politici. Problém sa vyhrocuje, keď prechádzajú z opozície do vládneho spektra, keď sa rozhodujú, či opustia občianske hnutie a prijmú vysokú štátnu funkciu. Známy výrok lorda Actona o tom, že každá moc korumpuje, a absolútna moc korumpuje absolútne, neplatí vždy. Faktom však ostáva, že na človeka vo vysokej funkcii pôsobí nespočetné množstvo politických síl, vrátane tých, čo sa usilujú o skorumpovanie. Často pritom stráca slobodu, ktorú pred vstupom do politiky považoval za kľúčovú prednosť. U intelektuála ide najmä o slobodu triezveho, nezávislého myslenia a skúmania. Politika nevyžaduje bádateľskú poctivosť Pripomína ekonomiku, kde sa skôr presadí tovar s imidžom výhodnej ceny, potrebnosti a kvality, ako lacný, potrebný a kvalitný výrobok. Jeho kvalitu posudzujeme všetci, podobne ako voliči, a to bez ohľadu na to, či sa v nej vyznáme. Podobne ako populistický politik sa dobre predáva vtedy, keď nevyžaduje náročnú obsluhu, uľahčuje intelektuálnu a fyzickú námahu a jednoducho robí za nás. Jeho výber predstavuje prejav našej slobody, väčšinou limitovanej našou chabou vedomosťou o podstate veci. Masový spotrebiteľ a volič svojím laickým rozhodovaním určuje cenu tovaru a výber reprezentantov politickej pomoci. V oboch prípadoch si odborník myslí svoje. Pokiaľ sa cíti demokratom, mal by rešpektovať štatisticky prevažujúce správanie. Situácia je o to zložitejšia, že zatiaľ niet dobre fungujúceho receptu na iný model. O kvalite intelektuálneho produktu rozhoduje, i keď s viditeľnou mierou relativizmu (v prípade umenia sa dosahuje podstatne viac subjektivizmu a emócií ako v prípade vedy a techniky), užšia skupina odborníkov a záujemcov, ktorí si výberovo vypestovali k daným výtvorom úzky vzťah. Jeho strávenie vyžaduje veľkú náročnosť, istý stupeň intelektuálnej zrelosti, a v prípade umenia aj estetický vkus. Elitársko-intelektuálne koncepcie vládnutia od Platóna po súčasnosť sa nevedeli vysporiadať s jedným kľúčovým problémom. Dobrá znalosť problematiky a jej filozofického zázemia nezabezpečuje, že intelektuál s možnosťou mocenského rozhodovania bude konať v záujme spoločnosti a logiky veci. Ako reálna ľudská bytosť má štatistickú tendenciu prispôsobiť sa vonkajším tlakom a vlastným záujmom, ktoré na rozdiel od tradičného politika vie zakryť predvádzaním profesionálnej analýzy. Na druhej strane ekonomika s mocensko-centrálnym určovaním cien utrpela v studenej vojne historickú porážku. Intelektuál koketujúci s politikou by si spomínané nástrahy mal uvedomovať. Politika sa nesnúbi s tvorivou kultúrou Využíva techniky a účinky masovej kultúry, ktorá na rozdiel od kultúry skutočnej presadzuje unifikovanosť alebo vonkajšiu strakatosť na úkor plurality a farebnej mnohovrstevnatosti, celosvetovú kvantitu namiesto všeľudskej kvality, tvorbu sociálno-psychických stereotypov namiesto ich rúcania, podnecovanie užívania namiesto impulzov k tvorivým zážitkom, efemérnosť namiesto trvácnosti, konjunkturálnosť namiesto tradície, ľahkú stráviteľnosť namiesto zložitých labyrintov hľadania, blúdenia, vracania sa a radosti z prekonávania prekážok, vtieravosť a podlizovanie autora na úkor jeho hrdosti, komerčnosť a finančný zisk na úkor kvality, zmeny formálnych znakov zodpovedajúce zmenám obalov konzumných výrobkov namiesto vývoja a zmien obsahu a pod. V politike sa stráca cit pre zásady, hĺbku prežívania a nenarežírované city. Kult dizajnu potláča zmysel pre kvalitu obsahu. V mediálnych diskusiách tzv. elít absentujú analýzy a súperenie myšlienkových koncepcií. Skôr pripomínajú rýchle striedanie videoklipov a hru znakov. Od ich aktérov sa vyžadujú vlastnosti supermana, ktorý jedným úderom, krokom, zákonom alebo personálnym návrhom vyrieši pálčivé spoločenské a nebodaj aj globálne problémy ľudstva. Úspešný politik pred zrakmi verejnosti neváha a ako reklamný agent alebo televízny moderátor ponúka jasné postoje, názory a riešenia. Srší z neho sebavedomie a suverénny jazykový prejav. Nemusí sa veľmi vzdelávať, stačí, keď čerpá z vedomostí a analýz iných. Jeho sociálna úloha nevyžaduje hĺbkovú znalosť problémov, pred verejnosťou však musí predvádzať načítanosť a pri súboji s protivníkmi ovládať „intelektuálny ring“, t. j. vedieť, čo a ako treba v danú minútu vysloviť. Bez popularity býva stratený. Tá si však nevyžaduje iba prácu na vlastnom vnútre, na vlastnej podstate, ale aj prácu na vystupovaní, sebaprezentácii a predávaní sa. Z dobrého politika sa stáva komerčne úspešný tovar. Dokumentuje to aj príklad Silvia Berlusconiho, ktorému sa darí vďaka mediokracii zásadne meniť politickú kultúru, „rozpúšťať“ desaťročia budovanú občiansku spoločnosť i demokratické piliere štátu. Televízne diskusie nie sú priestorom stretu, konfrontácie a zmierovacieho procesu protichodných záujmov. Nevedú sa z potrieb poznať podstatu veci alebo spracovania reality v podobe krásna. Stále viac pomáhajú normalizovať myslenie. Veda vyžaduje úctu k samozdelávaniu, bádateľskú korektnosť, vyvarovanie sa absolutistických záverov, večné pochybovanie, občasnú nerozhodnosť danú poznaním relatívnosti pravdy a priznávanie si vlastných omylov. Podobne ako v prípade umenia, odmenu neprináša iba spoločenské (oficiálne i neoficiálne) a ekonomické uznanie, ale aj radosť z tvorby. Profesionálny štátnik je pragmatický tvor, má cit pre geopolitické a vnútropolitické siločiary, zmeny „vetrov“ a individuálne intrigy. Žije viac prítomnosťou a blízkou budúcnosťou. Na druhej strane intelektuálne produkty sú verifikované dlhším obdobím presahujúcim rozličné politické klímy. (Pokračovanie o týždeň) Autor je politológ, prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama