Ministerstvo hospodárstva tají informácie a ignoruje súdne rozhodnutia
Ministerstvo hospodárstva stále tají informácie, ktoré by odhalili, čo všetko musí Slovensko urobiť pre veľkých zahraničných investorov. Mimovládna organizácia Priatelia Zeme-CEPA pritom v tejto súvislosti vyhrala už pred pol rokom päť súdnych sporov s ministerstvom. Ani tento fakt nič v prístupe ministerstva nezmenil. Priatelia Zeme-CEPA (PZ-CEPA) sa do sporov s ministerstvom dostali ešte v júli 2003. Vtedy ho po prvýkrát žalovali, lebo odmietlo poskytnúť informácie o záväzkoch vlády voči firme PSA Peugeot Citröen. Ministerstvo tvrdilo, že oficiálne záväzky Slovenskej republiky sú „obchodným tajomstvom francúzskeho investora“. Arogancia ministra „Informácie o záväzkoch štátu voči investorovi nemôžu byť v žiadnom prípade obchodným tajomstvom investora,“ hovorí právnik organizácie Občan a demokracia Peter Wilfling. „Už z názvu vládneho dokumentu vyplýva, že obsahuje opatrenia zo strany štátu a týka sa nakladania s majetkom a financiami štátu. Z toho dôvodu nemôže byť považovaný za obchodné tajomstvo spoločnosti PSA Peugeot Citroën.“ Ministerstvo hospodárstva, na čele ktorého stál ešte Róbert Nemcsics, použilo absurdnú logiku. Podľa nej je rozhodnutie vlády, ktorú volia naši občania, o použití štátneho majetku a peňazí z daní našich občanov obchodným tajomstvom cudzej súkromnej firmy. To, že PSA Peugeot Citroën chcel utajiť, koľko jej vláda prisľúbila z našich daní (ak to naozaj chcel utajiť zahraničný investor a nie vláda, aby sa nezistilo, že investícia zďaleka nie je tak výhodná) síce môžeme pochopiť, ale „verejný záujem na kontrole nakladania s verejným majetkom výrazne prevažuje nad záujmom firmy,“ dodáva P. Wilfling. Už o krátky čas sa ukázalo, že nejde o obchodné tajomstvo. PZ-CEPA sa v zmysle zákona o verejnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu ministerstva odvolali. O odvolaní mal rozhodnúť minister, ale ten sa na to vykašľal a v rozpore so zákonom nerozhodol vôbec. „Zodpovedný pracovník ministerstva pán Hasa nášmu právnemu zástupcovi potvrdil, že rozhodnuté nebolo napriek tomu, že pripúšťajú, že ministerstvu táto povinnosť zo zákona vyplýva,“ upozorňuje na aroganciu ministra Ing. Roman Havlíček, ktorý sa v PZ-CEPA venuje problematike zvýhodňovania zahraničných investorov. R. Nemcsics sa navyše nemôže vyhovárať, lebo „P. Hasa tiež uviedol, že o povinnosti rozhodnúť bol upovedomený aj minister.“ Vymyslené obchodné tajomstvo Podobne sa skončili aj ďalšie žiadosti o informácie, ako Dzurindova vláda zvýhodňuje firmy KIA/Hyundai, Whirpool, Bloomsbury Pacific Slovakia, Ecco Slovakia, Matador Púchov, Neusiedler SCP, PSL, Gabor, Leoni Autokabel Slowakia, Hella Slovakia Signal – Lighting, Kappa, Johns Manville Slovakia, Fermas a Vetropack Nemšová. Ministerstvo, už vedené Pavlom Ruskom, tvrdohlavo odmietalo zverejniť čokoľvek, čo by mohlo odhaliť, koľko za „výhodné a strategické“ investície musíme zaplatiť z našich daní. „Zdôvodnenia obsahovali tie isté vymyslené frázy o obchodnom tajomstve,“ opisuje situáciu R. Havlíček. Úsmevnou ilustráciu nezmyselnosti takýchto argumentov bolo, keď MH SR odmietlo poskytnúť informáciu, akú dotáciu dostalo mesto Žilina. „Výšku dotácie od štátu pre mesto, čiže presun daní z jednej verejnej inštitúcie na druhú, označilo ministerstvo tiež za obchodné tajomstvo,“ usmieva sa R. Havlíček. PZ-CEPA pritom mali v rukách precedens, ktorý dokazoval, že ministerstvo si len vymýšľa. „Odmietli zverejniť štátnu podporu pri rozšírení výroby firmy Whirpool, ale krátko pred tým nám poskytli tie isté informácie v prípade podpory na rozšírenie výroby hlinikárne v Žiari nad Hronom,“ vysvetľuje R. Havlíček. PZ-CEPA sa opäť obrátili na súd. Súdne rozhodnutie – zdrap papiera V priebehu apríla 2005 prehralo ministerstvo hospodárstva všetkých päť súdnych sporov s PZ-CEPA. „Najvyšší súd rozhodol, že ministerstvo konalo protizákonne, keď odmietlo sprístupniť zmluvy so zahraničnými investormi PSA a KIA/Hyundai,“ objasňuje P. Wilfling. „Ministerstvo teda musí preskúmať, ktoré časti zmlúv sú naozaj obchodným tajomstvom, a ak ich nesprístupní, je povinné toto rozhodnutie riadne odôvodniť.“ Rovnako malo ministerstvo postupovať aj pri ďalších troch žiadostiach PZ-CEPA. Lenže dodnes to neurobilo. „V prípade automobiliek sme dostali elektronickú verziu časti zmlúv, ale stále nevieme, k čomu sa napríklad v oblasti tvorby pracovných miest a ich udržania zaviazal investor,“ hovorí Roman Havlíček. A tak nie je jasné to najdôležitejšie: či sa mnohomiliardové dary, ktoré vláda dala automobilkám z peňazí nás všetkých, vrátia v prospech daňových poplatníkov. „V tých ďalších prípadoch nevieme nič nové,“ informuje R. Havlíček. „Ministerstvo rozhodnutie súdu ignoruje a nerešpektuje.“ Podľa súdneho rozhodnutia mal v troch prípadoch minister do 15 dní (od 26. apríla) rozhodnúť o odvolaní: buď požadované informácie zverejniť alebo inak zdôvodniť zamietnutie. „Ak niektoré časti uvedených dokumentov nesprístupní, musí to patrične odôvodniť. Nestačí uviesť len všeobecné frázy,“ skonštatoval súd. Podľa našich informácií sa tzv. rozkladová komisia jednoducho súdom vrátenými prípadmi odmietla ďalej zaoberať. Ani Mikloš nič nezmenil Zhrnuté a podčiarknuté: ministerstvo hospodárstva systematicky odmieta zverejniť informácie, ako štát nakladá s našimi daňami pri podpore „významných“ investorov. A navyše sústavne ignoruje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. „Vôbec ma to neprekvapuje,“ hovorí R. Havlíček. „Presne to zodpovedá kultúre, ktorú tam budoval Pavol Rusko. Pozná cenu informácií, a tak sa nielen v našich prípadoch, ale vo všetkom usiloval držať dôležité informácie v tajnosti, aby ich mal k dispozícii iba on sám.“ Zároveň R. Havlíček upozorňuje, že maslo na hlave má celá vláda. „Dlhodobo mu to tolerovali, schvaľovali záväzky voči súkromným investorom aj v situácii, keď bolo jasné, že stanovené termíny sú nereálne a nezaväzovali ho, aby dôležité informácie o štátnej podpore zverejňoval.“ Ani dočasné pôsobenie Ivana Mikloša na čele rezortu hospodárstva dodržiavanie zákona a rešpektovanie súdnych rozhodnutí neprinieslo. PZ-CEPA pritom zdôrazňujú, že nejde o samoúčel. „Chceme porovnať, akú podporu táto vláda dáva z našich daní veľkým korporáciám a akú malým a stredným podnikom (MSP).“ Napríklad navrhovaná dotácia na vytvorenie jedného pracovného miesta vo firme Hankook bola vo výške 3 milióny korún, ale štátny program na podporu MSP požičiava (!) na jedno miesto maximálne niekoľkostotisíc. Investori nás len využívajú Okrem toho vláda nemá informácie, aké reálne výsledky miliardové dotácie veľkým investorom prinášajú pre štát. „Napríklad sa povie, že nejaká investícia vytvorí 3 000 pracovných miest, ale koľko z nich obsadia nezamestnaní a koľko ľudia, ktorí tam prejdú z iného zamestnania, to už nikto nesleduje,“ vysvetľuje R. Havlíček. V tejto súvislosti je zaujímavá štúdia, ktorú si pred časom nechala vypracovať maďarská vláda. Podľa nej sa očakávania, že investície do priemyselných parkov prinesú rozvoj technológií a pomôžu aj miestnym firmám, vôbec nesplnili. Neuskutočnil sa nijaký presun moderného know-how do Maďarska a hlavný dôvod, pre ktorý sa zahraničné firmy dočasne usídlili v priemyselných parkoch, bola lacná pracovná sila a pripravená infraštruktúra, do ktorej nemuseli investovať ani forint. Naozaj si niekto myslí, že na Slovensko prichádzajú zahraniční investori z iných dôvodov?
