O svedomí bez svedomia
Tak nám naša vládna koalícia predostrela svoj ďalší (koľký už v poradí) problém. Tentokrát ide o naše svedomie. Zmluva o výhrade vo svedomí sa stala pre KDH i SDKÚ príležitosťou ukázať krátko pred voľbami svojim voličom, akí sú politici z jednej i druhej strany zásadoví. Veď vo volebnom roku je vlastne jedno, v akej podobe a akým spôsobom už tento zlepenec dovládne. Možno sa dočkáme ešte viacerých zásadových postojov od našich nezásadových politikov. Je to dobre premyslený krok. Pravicoví politici si určite uvedomujú, ako vládnu koalíciu dnes vníma väčšina voličov. Celá vládna koalícia veľmi dobre vie, že napriek masírovaniu mozgov o „úspechoch“ tejto vlády je názor drvivej väčšiny občanov na ich vládnutie úplne odlišný. Slováci totiž reálne žijú oveľa horšie, ako hovoria vládne čísla a grafy. Byť zásadový, to by malo platiť pre každého, kto sa rozhodne robiť politiku. Škoda len, že naši politici a politické strany túto vlastnosť uplatňujú iba vtedy, keď im to vyhovuje. Prečo sa z ich konania vytratila pri predaji štátnych gigantov, letísk, v sociálnych otázkach, školstve, zdravotníctve, pri neúmernom zvyšovaní cien energií, jednoducho tam, kde sa to bezprostredne týkalo našej životnej úrovne? Kde bolo vtedy ich svedomie? Za ich vládnutia sa naši občania a ich rodiny stali najchudobnejšími v Európe. Na to nám netreba zistenia Eurostatu, ale otvorené oči každý deň. Pravicová vláda ukázala svoju silu, svoju politiku, svoje svedomie. A ak sa dnes hovorí o nejakých pozitívnych číslach, tak je to spojené len s tým, čo dokázala rozpredať, alebo ako dokázala ušetriť na vlastných občanoch. Udalosti okolo zmluvy o výhrade vo svedomí je dovŕšením toho, čo nám tu Dzurindova vláda predvádzala počas uplynulých rokov. Takmer každý mesiac nová roztržka, kauza, sústavná arogancia, úpadok morálky. Len si spomeňme na fotku spred štyroch rokov, keď nám usmiati predsedovia SDKÚ, KDH, ANO a SMK ďakovali za dôveru a sľubovali, že ju nesklamú. Kde sa stratili ich úsmevy, predsavzatia, sľuby? Toto nechutné divadlo si naši občania nezaslúžia. Alebo za to, ako volili v roku 2002, predsa len áno? Som zvedavý, k čomu sa ešte vládna koalícia za tie štyri mesiace uchýli, aké menu nám ešte do júna ponúkne. Určite však príde k jednej zásadnej zmene. Z vládnych predstaviteľa v sa zrazu stanú naši služobníci. Mnohých uvidíme na vlastné oči tam, kam počas štyroch rokov „nemali čas“ prísť. Budú nás presviedčať o sociálnosti, solidarite, o presadzovaní našich záujmov. Prijatím zákona o predčasných voľbách sa odštartovala ďalšia volebná kampaň a aspoň na týchto pár mesiacov budeme konečne aj my stredobodom pozornosti. Budeme možno i s otvorenými ústami počúvať, že oni to mysleli s nami dobre, ale tí druhí boli zlí a nedovolili im presadiť naše záujmy. A asi najzaujímavejšie bude sledovať, ako na tieto medové motúzy zareagujú v júni naši občania. Dúfam, že pre štyri mesiace nezabudneme na to, čo tu bolo takmer štyri roky.
