Predvolebné pohyby v Tadžikistane
Príprava prezidentských volieb zďaleka nie je taká napätá ako v Bielorusku alebo ako predvolebné strasti na Ukrajine. Nie že by tam nešlo o veľa, skôr naopak. Lenže ruku na srdce. Koho dnes zaujíma táto krajina v Strednej Ázii? Pritom by mala! Minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé to je problém drog zo susedného Afganistanu a po druhé je to nárast vplyvu politického islamu. V oboch prípadoch ide v krajine, ktorá sa ešte nedávno zmietala v občianskej vojne, o nebezpečné tendencie. V Tadžikistane sa napriek pochybnostiam, ktoré kolujú medzi odborníkmi, skutočne uvažuje o prezidentských voľbách, čo potvrdzuje, že v posledných dňoch došlo k aktivizácii inak vlažnej a ospalej politickej scény krajiny. Podľa posledných informácií je medzi opozičnými stranami najaktívnejšia Strana islamskej obnovy Tadžikistanu (SIOT), ktorá – ako sa zdá – má stabilnú voličskú základňu a ako jediná je schopná šliapať na päty vládnucej Národnodemokratickej strane Tadžikistanu (NDT). Odplata SIOT sa počas prezidentských volieb určite pokúsi rehabilitovať svoj slabší volebný výsledok v nedávnych parlamentných voľbách, keď sa do parlamentu dostali len dvaja jej predstavitelia. Na rozdiel od ostatných opozičných strán SIOT disponuje vlastnými novinami Nadžot a časopisom Najson, čo v priestore, kde elektronické médiá majú nulové možnosti, znamená veľa. Preto ju tadžickí politológovia vnímajú ako stranu, ktorá nepotrebuje vytvárať predvolebnú koalíciu. Je však možné, že sa predsa len rozhodne rozšíriť svoj vplyv pomocou koaličnej schémy s inými opozičnými subjektami. Tie však budú musieť akceptovať štatút mladšieho brata v bloku. Problémom pre SIOT sa momentálne zdá byť dlhodobá choroba predsedu Saida Núriho. Boj o vplyv v strane a jej vodcovstvo v predvolebnom období dostáva novú kvalitu, v ktorej sa angažujú regionálne klany. To všetko nehľadiac na to, že sám S. Núri zatiaľ o odchode neuvažuje, z jeho okolia však takéto hlasy presakujú. Nahradiť by ho mohol jeden z dvoch poslancov Muchidin Kabiri, ktorý má dobré kontakty v USA. To však irituje ortodoxnú časť členov SIOT, ktorá sa zoskupuje v tadžickej doline Vache. Tí by chceli presadiť na tento post – čo sa v Strednej Ázii považuje za normálne – syna Mohameda Núriho. Aktivizuje sa aj vplyvná skupina z Kuljabu, ktorá má vo vedení svojich ľudí, napr. Gadojeva Saiddibrochima a Umarali Husajna. Špecialitou je, že ľudia z Kuljabu sú akceptovateľní pre súčasnú proprezidentskú tadžickú elitu, ktorá sa zoskupuje prevažne z kuljabského klanu. Ako obyčajne, demokrati sklamali... Naopak, dosť dramatická situácia je na strane „demokratov“. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Tadžikistanu, ktorým bol vodca Demokratickej strany Tadžikistanu (DS) Islam Iskandarov odsúdený na 23 rokov väzenia, skomplikovalo jej prezidentsko-volebné vyhliadky. Okrem toho, že stratili svojho politického lídra, strane vyschol aj hlavný prameň finančnej podpory, ktorým bol sám I. Iskandarov. Nahradiť by ho mohol (skôr áno) jeho mladší brat Timur Tošev. Demokrati by riešili problém kontinuity a nového sponzoringu. Tiež je „úspešným“ podnikateľom. Pokúšajú sa aj doterajší podpredseda DS Rachmatulla Valijev a šéf Sogdianskej oblasti Džumaboj Nijezov. Obaja sú však bez peňazí, ako je bez politického vplyvu celá strana. Demokrati pravdepodobne nebudú schopní nominovať svojho vlastného prezidentského kandidáta. O niečo lepšie sú na tom sociálni demokrati. Prepad Sociálnodemokratickej strany Tadžikistanu (SDT) v ostatných parlamentných voľbách akceleroval vnútrostranícke čírenie, v dôsledku ktorého bola abdikácia jej dvoch podpredsedov Olega Pojandašojeva a Chafiza Gaforzoda spojená s odchodom časti členskej základne. Nehľadiac na to všetko, výpadok členov bol okamžite zmiernený fúziou s málo známou a oficiálne neregistrovanou Stranou národného dedičstva Tadžikistanu. Jej líder Džoran Džurajev sa za odmenu stal zástupcom predsedu SDT Rachmatulla Zojirova. Problémy socialistov a komunistov Naďalej medzi sebou intrigujú dve krídla Socialistickej strany Tadžikistanu (SST). Na jednej strane sa o podporu usiluje politicky neakceptovaný Murchusejn Narzijev a na druhej je frakcia Gafora Vojisieva. Ich politická činnosť sa zúžila na bratovražedný boj a strana má aktivistov len v Zaravšanskej doline. Vážne problémy má aj Komunistická strana Tadžikistanu (KST). Mladí ľudia sa o tento typ strany nezaujímajú. Postupne sa mení – podobne ako na Slovensku – na klub dôchodcov, ktorí majú problémy etablovať sa a stotožniť sa s novou realitou. Okrem toho sa nemenný vodca KST Šodi Šabdolov v nedávnej minulosti viackrát politicky zmýlil. Dôsledok? Strata dôvery vo vlastnej strane a rezervovaný postoj moci. V takejto situácii je možnosť prezidentského kandidáta za KST fikciou. Realitou je skôr postupná politická demontáž S. Sabdolova a strany. Pevná ruka prezidenta Kompaktnou je zrejme jedine Národnodemokratická strana Tadžikistanu (NDT) na čele so súčasným prezidentom Emomali Rachmanovom. Osobne využíva všetky momenty, ktoré plynú z mocenského postavenia svojho šéfa a tvorí homogénnu skupinu byrokratov prepletenú klanovými zákonmi Strednej Ázie. Zneprehľadnenie situácie Koncom roku 2005, skoro rok pred predpokladanými prezidentskými voľbami, Dušanbe zaregistrovalo dve nové politické strany: Agrárnu stranu Tadžikistanu (AST) a Stranu ekonomického progresu Tadžikistanu (SEPT). Ako obyčajne, zrejme ide o projekt „zmätenia voličov“. Okrem zahraničných pozorovateľov si to myslí aj opozičný R. Zojirov. Jeho názory sú síce relevantné, ale určite nie vplyvnejšie než názor Moskvy. Veľvyslanec RF v Tadžikistane (inak špecialista na problematiku Kaukazu) Ramazan Abdulatipov to povedal zrozumiteľne: „Rusko nevidí v Tadžikistane nikoho, kto by bol protiváhou E. Rachmonovovi...“ Nevidí, a to teda nasvedčuje, že voľby budú akože voľbami a prezidentom ostane ten súčasný E. Rachmonov. Zatiaľ platí, že to, čo povie Moskva, v Strednej Ázii aj platilo. Tu je to normálne. Koniec koncov, prečo a najmä v mene čoho treba meniť tradíciu? Vari nie v mene farebnej demokracie, ktorá v postsovietskom priestore vybledla ako po praní v nekvalitnom prášku? Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
