Doštrngané

Doštrngali. Kľúčikmi na námestiach i pohárikmi pri saláme a klobáskach, na nákup ktorých už pomaly ani nebudú mať dosť peňazí. Alebo aspoň nie tak často, ako kedysi, lebo opäť sa všetko zdražuje, už ani neviem, koľkýkrát. Nielen ceny mäsa a mäsových výrobkoch o 10 – 30 percent, ale drahšie sú znovu aj výrobky z mlieka a to isté sa bude diať s ovocím a zeleninou. Nehovoriac o výdavkoch na bývanie, pod ktorými nejeden Slovák klesá čoraz hlbšie ako pod krížom. To však nie je nič v porovnaní s ďalšou Jóbovou zvesťou ťažko skúšanému národu. Vo Veľkej kľúčikovej revolúcii v novembri 1989 sa zrodilo dvojhlavé božstvo Slobodný trh a Špinavý peniaz tak ľahko, ako sa zrodila Botticelliho Venuša z morskej lastúry. Lenže na rozdiel do nej je nové božstvo všemocné, zapáchajúce a kruté a všetko nemilosrdne požiera. Živí sa najmä človečinou – ľudstvom. Naposledy si za „potravu“ vybralo telesne i duševne najbiednejších – chorých a bezmocných ľudí, pacientov. Vládnuce božstvo Slovenska – ako aj jeho sluhovia vo vláde, na ministerstvách a v Národnej rade – nemá zľutovania. Požierať človečinu teraz začalo aj v ambulanciách a nemocniciach, teda tam, kam prichádzajú ľudia pre rýchlu, ale najmä nenahraditeľnú pomoc. Boh – Peniaz, moderný Moloch, žiada svoju „božskú“ cenu. Nie ľudia, ale on už na Slovensku rozhoduje o živote a smrti človeka v nemocničných a iných lekárskych ambulanciách, na pohotovostných službách. Človek, alebo zaplatíš v hotovosti a to hneď a zaraz, alebo choď, odkiaľ si prišiel! Jednoducho a kruto: plať, alebo zomri! A platí to aj pre starcov, deti, najbiednejších ľudí bez prostriedkov, teda pre každého, kto nepatrí medzi vyvolených (nie VyVolených), ktorých ukazujú v televíznych Smotánkach, ako sa chodia zabávať na prepychové a honosné plesy do Opery. Z národa spravila nová slovenská (kresťanská i liberálna) „demokracia“ špinavú handru. A navyše handru smradľavú a nepotrebnú, ktorej sa treba čím skôr zbaviť, aby im nesmrdela pod ich navoňavkovanými panskými nosmi. Veď prečo sme sa štrngotom kľúčikov tak účinne a veľkolepo zbavili komunistických „rozkladných“ myšlienok o rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí? To boli len slobode (slobode čoho?!) prekážajúce zátarasy, ktoré sme kľúčikmi víťazne zmietli a nastolili moc a slávu jediného pravého boha Mamona zvaného Kapitál, ktorému sa teraz všetci povinne klaňajú. Nech jeho „spravodlivou“, hoci neľútostnou rukou zahynie každý, kto sa mu neklania a kto sa mu nepodrobí! On naloží aj s batoľatami (na pohotovostiach) tak „spravodlivo“, ako kráľ Herodes naložil s nemluvňatami Izraela. Stále však platí ono galileovské „a predsa sa točí“. Otočiť je po latinsky revolvere, otočenie je teda revolúcia! Po Veľkej francúzskej revolúcii neskôr prišla ďalšia revolúcia a po nej ďalšia. Ani tzv. VOSR ruských boľševikov nebola posledná, ako si to oni a ich nasledovníci po celom svete naivne mysleli. Prišla Gorbačovova, naša nežná, ukrajinská Oranžová... Ale ani tie neboli poslednými, na to môžete, vážení čitatelia, vrátane pána ministra príslušného rezortu, vziať ten najprudší jed. Verím, že nasledujúca revolúcia (a vôbec sa pri nej nemusí strieľať, nie, ani vešať nie) opäť zmetie dvojhlavého boha kapitalizmu Voľný trh a Špinavý peniaz. Ottawa (Kanada)