Vyzývateľ skočil v slipoch, spevák oblečený
„Jirko ma upokojoval, že príchodom na most sa všetko skončí a vlastne ide len o zábavu. Tam však udalosti nabrali tempo. Jeden z dvoch neznámych mužov sa vyzliekol do slipov a skočil. Vzápätí mi Jirko podal svoju tašku a skočil do Dunaja tiež, no oblečený.“ Takto spomína na noc z 12. na 13. apríla svedkyňa udalosti, ktorá sa skončila tragicky. V osudných minútach totiž pod bratislavským železničným mostom zahynul jeden z najpopulárnejších spevákov vtedajšej ČSSR Jiří Schelinger. Masmédiá však o jeho smrti – až na jednu výnimku, ide o český hudobný mesačník Melodie č. 6/1981 – mlčali. I to bol dôvod, prečo málokto veril, že interpret hitov ako Holubí dům, Jsem prý blázen jen, Jahody mražený, Lupič Willy, Sen a ďalších už nie je medzi živými. Navyše ešte dodnes – vo štvrtok 13. apríla 2006 uplynie od udalosti presne 25 rokov – nie sú celkom objasnené okolnosti tragédie. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime poodhaliť, čo sa odohralo po odchode Jiřího Schelingera z budovy STV, kde bol popoludní 12. apríla 1981 naspievať pre Televízny klub mladých skladbu Což takhle dát si špenát. Do roku 1996 spevákov brat Milan Schelinger i ostatná rodina považovali úmrtie svojho blízkeho za nešťastnú náhodu, do ktorej vyústila stávka mladých ľudí. Pochybnosti začal mať M. Schelinger v júli 1996, keď prišiel do Bratislavy, aby pomohol televíznemu štábu ostravskej televízie s výrobou dokumentu o zosnulom bratovi. Vtedy sa pokúsil skontaktovať s niekým, kto bol pri tom, keď Jirko do Dunaja skočil. Nepodarilo sa mu to ani s pomocou polície. I to bol jeden z dôvodov, prečo Milan Schelinger vážnejšie zapochyboval o oficiálnej – policajnej verzii bratovej smrti. Vraj chodí na nesprávny hrob Pripustil vtedy možnosť, že všetko mohlo byť celkom inak. Napríklad že sa Jirko skokom z mosta pokúsil o emigráciu či samovraždu. Na jeseň 2000 pre istý český bulvárny denník povedal, že chodí na nesprávny hrob. V inkriminovanom médiu sa vyslovil, že telo neznámej totožnosti, ktoré sa našlo 7. mája 1981 v dunajskom ramene v katastri obce Horný Bar v osade Bodíky neďaleko Šamorína, neskôr oficiálne identifikované ako telo speváka Jiřího Schelingera, v skutočnosti jeho bratovi nepatrilo. K uvedenej myšlienke ho mali priviesť údaje v pitevnom protokole. Nesúhlasila v ňom výška spevákovho tela (vraj bol o päť centimetrov vyšší), nebola uvedená veľkosť chodidla a poznámka o „nezväčšených mandliach“ je podľa M. Schelingera absurdná, pretože jeho brat ich mal vyoperované. Pri už spomínanej návšteve Bra-tislavy pred desiatimi rokmi sa Milan Schelinger pokúsil skontaktovať aj s vyšetrovateľom, ktorý zisťoval okolnosti bratovej smrti. Nepodarilo sa mu zistiť nič, pretože vyšetrovateľ v roku 1993 zahynul pri autonehode a približne v rovnakom čase skartovali aj vyšetrovací spis. Milan Schelinger jednoducho nenašiel nič, čo by pomohlo objasniť bratovu smrť. Je vôbec možné, aby išlo o telesné pozostatky niekoho iného a nie Jiřího Schelingera? Aká bola vôbec skutočná príčina spevákovej smrti? Písalo sa o infarkte, zlomených väzoch. V tejto súvislosti sme oslovili MUDr. Slavomíra Uherčíka z Ústavu súdneho lekárstva LFUK a FN v Bratislave, ktorý spevákovo telo pitval. „Ak ide o príčinu úmrtia, išlo o udusenie utopením. Úvahy o inej príčine smrti nie sú opodstatnené. Ani pokročilé štádium rozkladu tela Jiřího Schelingera by nedokázalo zakryť násilné poranenie či poranenia, ktoré by spôsobili smrť, pričom jej príčina by bola iná ako utopenie.“ Mimochodom, speváka nebolo možné ihneď identifikovať práve pre pokročilé štádium rozkladu tela. Spoľahlivo to urobila až pražská stomatologička, ktorá poskytla jeho zubnú kartu. A čo hovorí MUDr. S. Uherčík na vyjadrenia M. Schelingera o „plači nad nesprávnym hrobom“? „Telesné pozostatky v pokročilejšom štádiu rozkladu môžu merať – no len s rozdielom niekoľkých centimetrov – menej ako počas života. Telo sa nachádza v zmenenej polohe, často zohnuté, niekedy svoje urobia i hnilobné zmeny. Pokiaľ ide o veľkosť chodidla, Jiří Schelinger mal obuté tenisky, ktoré mu nepochybne patrili, a preto bola od začiatku veľkosť jeho chodidla zrejmá. A ak ide o spomínané nezväčšené mandle? I tu zohrali svoju úlohu hnilobné zmeny. Mandle zosnulého neboli zreteľné, to znamená, že ich buď nemal, alebo neboli zväčšené. V zápisnici sa preto označili ako nezväčšené,“ dodáva MUDr. Slavomír Uherčík. Provokácia pred hotelom Carlton S dávkou tolerancie možno pochopiť pochybnosti Milana Schelingera súvisiace s identifikáciou brata, no azda existuje dostatočné množstvo dôkazov, že v tomto prípade nedošlo k zámene telesných pozostatkov. Napriek tomu zostávajú najväčšie otázniky nad poslednými chvíľami spevákovho života. Od okamihu, ako po polnoci odišiel z Hviezdoslavovho námestia v sprievode troch mužov a jednej ženy. Nám sa svedkyňu udalosti podarilo vypátrať už pred niekoľkými rokmi, ešte predtým, ako sa jej silueta objavila v jednom z dielov dokumentárneho cyklu Českej televízie Nevyjasněná úmrtí. Dotyčná, ktorá bola dlhoročnou obdivovateľkou Jiřího Schelingera, spomína na skoré ranné hodiny 13. apríla 1981 takto: „S kamarátom som si išla ešte v predchádzajúci večer sadnúť do vinárne Veľkí Františkáni. Zhodou okolností v inej časti vinárne bol aj Jirko so svojou partiou. Tu sa zastavil po odchode z televízie. Pravdepodobne až odtiaľto chcel ísť do hotela Devín, kde bol ubytovaný.“ Podľa svedectva viacerých osôb sa spevák vo vinárni prejavoval hlučne až agresívne, na prítomných vyvolával dojem, že je pod vplyvom nejakej vtedy dostupnej drogy. „Neskôr, po odchode z vinárne sme sa s priateľom zastavili ešte v jednom z nočných barov hotela Carlton – v Lotos Clube. Až keď sme vyšli pred hotel, uvidela som prichádzať Jirku s troma dievčatami.“ (Mimochodom, jedna z nich bola v inkriminovanom období redaktorkou Slovenského rozhlasu, pozn. aut.) Ako ďalej spomína kľúčová svedkyňa, keď sa zvítala s Jirkom, tri jeho spoločníčky odišli. Vtedy sa pri skupinke zastavili dvaja približne dvadsaťpäťroční muži, ktorí začali Schelingera provokovať rôznymi nevhodnými poznámkami. Jeden z nich potom len tak mimochodom navrhol skok z mosta do Dunaja. „Ja som to brala ako žart, zrejme aj Jirko. Vzápätí skupinka piatich ľudí zamierila na Nový most. Ten sa však javil na skok privysoký, a preto padla voľba na Starý most.“ Neznámy sa držal bóje V momente, keď skupinka 13. apríla 1981 v skorých ranných hodinách zašla približne do stredu Starého mosta medzi druhý a tretí pilier, ak sa pozeráme z ľavej strany Dunaja (tento údaj neskôr pri vyšetrovaní potvrdili vtedajšej VB aj Milanovi Schelingerovi), jeden z neznámej dvojice mladíkov sa bez váhania vyzliekol do slipov a skočil do nočnej rieky. Neváhal ani Jiří Schelinger. Obdivovateľke podal tašku s dokladmi a skočil tiež. „Vtedy sme s priateľom a druhým z dvojice neznámych mužov zbehli k prístavu a začali prehľadávať breh. Chceli sme tak zistiť, či niektorí z nich nevyplával. Nenašli sme však nikoho. Všetko sme išli oznámiť na ministerstvo vnútra, ktoré bolo najbližšie. Ešte dnes si pamätám, ako som zabúchala na bránu a o chvíľu nám otvoril taký malý, tučný, starý policajt. Potom, ako sme mu povedali, čo sa stalo a že potrebujeme pomoc, pretože naši dvaja kamaráti skočili z mosta do rieky, odpovedal, že u nás si môže skákať každý, a to odkiaľ chce a kam chce. A aby sme sa okamžite pratali, lebo nás zatvorí až budeme čierni.“ Po tomto zážitku začala trojica zastavovať policajné hliadky. Ich posádky si však len vypočuli, čo sa stalo a to bolo všetko. Neskôr sa dievča so svojím priateľom a druhým neznámym mužom zastavili v hoteli Devín, kde sa spýtali recepčného, či náhodou neprišiel nejaký premočený muž. Po zápornej odpovedi z hotela odišli, no vtedy sa od skupinky odpojil druhý neznámy mladík. O chvíľu sa zostávajúcej dvojici podarilo už po niekoľký raz zastaviť tú istú hliadku VB, ktorá nočný incident na Starom moste konečne zobrala vážne a začala konať. Oboch odviezla na petržalskú stranu, kde riečna hliadka našla muža, ktorý sa niekoľko sto metrov od miesta skoku držal bóje. V tej chvíli ešte nikto netušil, že telesné pozostatky Jiřího Schelingera sa podarí objaviť takmer až o mesiac neskôr. Pokus o emigráciu nepravdepodobný Podľa rozprávania svedkyne udalosti, ktorá si praje zostať v anonymite, jej priateľa, neznámeho mladíka, ktorý skočil so Schelingerom, a ju vypočúvali až do skorých ranných hodín na oddelení VB u známych bratislavských „dvoch levov“. Vtedy sa dozvedela údajné meno a adresu muža, ktorý skákal so spevákom. Keď ho však chcela neskôr navštíviť, nikto ho na uvedenej adrese nepoznal. A práve v tejto súvislosti sa natískajú ďalšie otázky. Napríklad dodnes je neznáma totožnosť troch mužov, ktorí boli pri Schelingerovom skoku. Rovnako je podozrivé, prečo neznámy muž vystupoval pred príslušníkmi VB pod cudzím menom. Práve tieto a ešte mnohé ďalšie otázky vyvolávajú množstvo dohadov. Medzi najznámejšie patrí úvaha, že populárneho speváka ku skoku vyprovokovali príslušníci ŠtB. Rovnako nie je zriedkavý názor, že išlo o spevákov dobrovoľný odchod zo života. Za zamyslenie stojí i tvrdenie, že skok Jiřího Schelingera bol vlastne nevydareným pokusom o emigráciu do Rakúska. Jednoducho že sa pokúsil dostať na loď, ktorá plávala hore prúdom. Uvedená úvaha sa však javí ako nereálna. Ak sa totiž podľa svedkyne i vyšetrovacích orgánov skok odohral medzi druhým a tretím pilierom pri pohľade z ľavého brehu, je pokus o emigráciu vylúčený. Odborníci na lodnú dopravu nám síce potvrdili, že v miestach, kam skočil Schelinger s ďalším mužom, vedie plavebná dráha, ale len smerom po prúde. Znamená to, že i keby sa spevákovi podarilo zoskočiť na nejakú loď, dostal by sa do Maďarska či Rumunska a to, ak chcel emigrovať, určite nemal v úmysle. Keďže je k dispozícii jediné svedectvo udalosti, ktoré zatiaľ nemá kto potvrdiť či vyvrátiť, možno sa domnievať, že spevák mohol, no nemusel posledné chvíle života tráviť tak, ako ich opísala svedkyňa. Keby vedel piť, tak sa mu to nestane Podarilo sa nám skontaktovať s niekým, kto o mužovi, ktorý so spevákom skočil do Dunaja, predsa len niečo vie. Aj on nás požiadal o anonymitu. „Videl som ho len raz, počas služby na colnici. Bolo to o jeden či dva roky neskôr, ako zomrel Schelinger. Z Dunaja sme vytiahli muža, ktorý skočil do rieky zo Starého mosta. Nepôsobil ako profesionálny plavec, skôr ako človek, ktorý má rád alkohol. Neskôr sa priznal, že sa so svojím otcom, ktorého sme našli sedieť neďaleko na brehu, stavil o tri fľaše borovičky, že skočí z mosta. Vtedy sme zistili aj jeho totožnosť. Napokon sme sa dozvedeli, že to bol on, kto skákal so Schelingerom. Presne nám porozprával, čo sa v osudnú noc odohralo. Podobalo sa to verzii, ktorú neskôr prezentovali viaceré médiá. Ešte poznamenal, že „keby Schelinger vedel piť, neskončil by tragicky“. Hoci vďaka predchádzajúcemu svedectvu sme o Schelingerovom „súperovi“ získali niekoľko dôležitých informácií, vypátrať sa nám ho nepodarilo. Svoju nezanedbateľnú úlohu tu zohralo aj uplynulých 25 rokov. I preto v prípade Schelinger zostáva naďalej viacero nezodpovedaných otázok. Žiaľ, viac než s istotou môžeme konštatovať smutný fakt, že v osudnú noc sa definitívne skončila kariéra jedného z najpopulárnejších rockových interpretov vtedajšieho Československa a to ešte skôr, než dosiahla svoj vrchol. Aj po 25 rokoch je prípad zahalený rúškom tajomstva práve preto, že kto niečo vie, mlčí. Ak by prehovoril, možno by sa skutočne potvrdilo, že v osudnú teplú jarnú noc nešlo o nič iné, len o mladícku nerozvážnosť s tragickým koncom. Azda by tak odzvonilo niekedy až neuveriteľným domnienkam o okolnostiach predčasného úmrtia speváka Jiřího Schelingera. Autor je publicista
