Extrémizmus v tatranských lesoch

Mnohí lesníci boli a sú priekopníkmi ochrany prírody. V poľskom Tatranskom národnom parku lesníci už vyše 50 rokov prísne chránia prírodné rezervácie. Podobne je to vo vyspelej Európe a vo svete. V kultúrne vyspelých krajinách lesníci neťažia drevo v rezerváciách. Medzi progresívnym lesníctvom a racionálnou ochranou prírody nie sú rozpory. Vzájomne sa podporujú. Progresívni lesníci akceptujú prírodu a jej prirodzené cykly. Určitý vývoj udalostí však môže vážne narušiť rovnováhu medzi lesníckou prevádzkou a ochranou prírody alebo dokonca aj medzi lesníckou prevádzkou a vedou. Narušenie tejto rovnováhy je kritické práve v prípade Tatier. Po rozdelení správy TANAP-u pod dve ministerstvá s diametrálne odlišnými prístupmi k ochrane tatranskej prírody sa dlhodobým odkladaním riešenia problému Tatier čoraz viac stupňuje konflikt medzi ochrancami prírody a lesníckou prevádzkou. Extrémisti medzi lesníkmi Napriek zámerom zakladateľov Tatranského národného parku mať srdce Tatier chránené prísnymi rezerváciami sa do roku 2003 v podstate všade ťažilo drevo a hrozba ťažby dreva je stále aktuálna aj v týchto vzácnych územiach. Odkladaním riešenia sa problém ešte viac stupňuje. Problém nie je o zlých lesníkoch a dobrých ochranároch, alebo naopak. Príčiny sú vo viacerých rovinách, ktoré spolu súvisia. Okrem krívd spojených so zahrnutím lesov neštátnych vlastníkov do národného parku pred novembrom 1989 bez ich súhlasu je to najmä nejasná legislatíva a kompetenčný spor medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia. Dnešný právny stav umožňuje až protichodné prístupy k tatranskej prírode. O tom, či ťažiť alebo neťažiť v prírodných rezerváciách, sa vedú súdne spory. Rozšírenie chodníka v prírodnej rezervácii buldozérom je v poriadku aj podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Na druhej strane prieťahy v rokovaniach o výnimkách na ťažbu dreva spôsobovali, že rozhodnutia boli vydané s takým oneskorením, že sanitárna ťažba už nemala zmysel. Výsledkom nejasného prístupu štátnej ochrany prírody k premnoženiu lykožrúta v rezerváciách, slabej podpory ochrany prírody v Tatrách zo strany ministerstva životného prostredia a neochoty prijať zodpovednosť bolo neplnenie mnohých oprávnených požiadaviek lesníkov a spustenie reťazovej reakcie v ich správaní. Rizikovým faktorom je aj to, že mnohí prevádzkoví lesníci nie sú dostatočne oboznámení s problematikou ekológie lesa, ktorá sa na lesníckych školách dlho neučila, a ani dnes nie je nosným predmetom. Vidia tak len hospodárske lesy, v ktorých sa musí intenzívne zasahovať, aby sa eliminovala prirodzená snaha prírody o rovnováhu, prejavujúca sa aj premnoženiami lykožrúta. Udalosti po vetrových kalamitách ešte viac zradikalizovali ich názory. Vzhľadom na to, že nové vedecké poznatky poukazujú na problémy s trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov doterajšími spôsobmi, mnohí z lesníkov začali čoraz viac odmietať názory ochrancov prírody a vedcov. Presadzovanie sa silou V Tatrách sa čoraz viac dostávajú k moci silovo zameraní lesníci s ortodoxnými názormi, pre ktorých je ťažba dreva v prírodných rezerváciách univerzálne riešenie všetkých problémov. Vďaka veľkému úsiliu lesníckej prevádzky sa v roku 2004 podarilo vyťažiť skoro všetku drevnú hmotu tam, kde to bolo právne jednoznačne možné. Tým sa výrazne znížila pravdepodobnosť vzniku rozsiahlej kalamity podkôrneho hmyzu. Na presadenie takéhoto, v demokratických krajinách samozrejmého postupu bolo nevyhnutné preraziť niekedy až patový stav použitím sily. Silovo presadzované ortodoxné názory však boli príčinou aj viacerých negatívnych javov. Hneď po vzniku kalamity v novembri 2004 sa začalo prednostne ťažiť drevo v prírodných rezerváciách, hoci inde boli milióny kubických metrov nespracovaného dreva. Lesníci ťažili drevo drastickou stromovou metódou. Z lesa vyťahovali aj konáre a vrcholce stromov, ktoré štiepkovali a predávali do zahraničia na spaľovanie v elektrárňach. Tým došlo k výraznému ochudobneniu lesnej pôdy o živiny a biomasu. Filozofia presadzovaná ortodoxnými lesníkmi bola za veľkoplošným leteckým postrekom lesov insekticídmi proti lykožrútom na území národného parku v roku 2003 napriek tomu, že kvôli rizikám pre život v lese a zdravie ľudí je akékoľvek použitie insekticídov v lesoch vo vyspelých štátoch zakázané. A táto metóda nie je ani vedecky overená. Ortodoxní lesníci sa dnes agresívne usilujú vyťažiť z Tatier maximum. Keďže nemajú vedeckú podporu, svoje názory presadzujú politicky. Mnohí z nich sú zviazaní s mocou spred roka 1989 a nemajú korene v Tatrách. Oni alebo ich otcovia prišli do Tatier ešte za starého režimu budovať elitný lesný závod. Väzby ortodoxne mysliacich lesníkov na vládnu moc sú stále silné aj dnes. Mnohí z politikov a ministerských úradníkov si radi zájdu na poľovačku, dovolenku, na lyžovačku alebo na víkend do Tatier. Ochranári zo Správy Tatranského národného parku im to zabezpečiť nedokážu. Takisto im nepomôžu pri získavaní dreva za výhodných podmienok. Ortodoxní lesníci sa podobne správajú aj k niektorým ľudom z médií a ďalších pre nich užitočných oblastí. Preto si udržiavajú vplyv napriek odporu ochranárov, progresívnych lesníkov, vedcov a verejnosti. Vzhľadom na ich pocit neobmedzenej moci nad Tatrami agresivita ortodoxných lesníkov stúpa. Lži o ochranároch Agresívne správanie sa ortodoxných lesníkov začína nadobúdať črty pripomínajúce totalitné režimy alebo aj náboženské sekty. Na šírenie svojej ideológie používajú typické metódy propagandy. V médiách vyvolávajú obraz ohrozenia a nepriateľa. Ohrozenie majú predstavovať povodne, požiare, lavíny, kalamity lykožrúta a jedinú ochranu ťažba dreva a sprístupňovanie lesa ťažkými mechanizmami. Presadzujú názor, že vzhľadom na veľkosť ohrozenia je nevyhnutné ťažiť drevo všade. Po takejto mediálnej manipulácii verejnej mienky obyčajne ťažia v prírodných rezerváciách. Proti tomu sú vždy ochrancovia prírody. Lesnícka propaganda z nich robí nepriateľov, ktorých činnosť môže ohroziť životy Tatrancov, spôsobiť prírodné katastrofy a ekono-mické škody. Z pohľadu skutočnej reality a vedy sú tieto informácie účelové, skreslené alebo nepravdivé. Rozsah ťažby dreva v prírodných rezerváciách, ktorú agresívne presadzujú, nemá podobu v medzinárodne uznávaných národných parkoch a ani v ostatných národných parkoch na Slovensku. Ťažba dreva v mnohých prípadoch práve napomáha vzniku rizík, o ktorých hovoria. V podstate všetky riziká je možné kontrolovať inak ako ťažbou dreva, zvlášť keď ide o národné parky a prírodné rezervácie. Na druhej strane ochrancovia prírody z Lesoochranárskeho združenia VLK prezentujú vedecky potvrdené názory bežne uplatňované aj v praxi vo vyspelých európskych štátoch. Podľa ortodoxných lesníkov by boli extrémisti aj členovia odbornej misie uznávanej medzinárodnej organizácii IUCN, ktorá odporučila ponechať v lesoch Tatier oveľa viac dreva, ako presadzuje VLK. Extrémistami by boli aj lesníci z Poľska a Nemecka a slovenskí, českí, nemeckí a iní vedci, ktorí robia výskumy v prírodných rezerváciách a národných parkoch a podporujú tzv. bezzásahový režim. Hoci názory ochrancov prírody vychádzajú zo súčasných vedeckých poznatkov i lesníckej praxe vo vyspelých demokratických štátoch, zatiaľ nemali taký politický vplyv, aby presadili skutočnú ochranu prírody v Tatrách. Udržiavanie falošných mýtov Zaujímavé je aj porovnanie Vysokých Tatier s Nízkymi. Aj v nich spravuje lesy hospodársky orientovaný štátny podnik Lesy SR, ktorý nedostáva rozsiahle štátne dotácie, ani verejné zbierky na ochranu prírody. Napriek tomu agresívne nepresadzuje ťažbu dreva v rezerváciách a nepoužíva v takej miere drastické metódy ťažby dreva. Naopak, usiluje sa o dohodu s ochranou prírody a mimovládnymi ochranárskymi organizáciami. Vo Vysokých Tatrách dostávajú lesníci desiatky miliónov štátnych dotácií a súkromné príspevky, aj tak však vyvolávajú konflikty s ochranou prírody, devastujú prírodu a poškodzujú prírodné rezervácie ťažbou dreva v takej miere, ako nikde inde v SR. V prípade, že by ortodoxní lesníci presadili ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline a v oblasti Javoriny, Tatry by stratili medzinárodne uznávaný štatút národného parku. Bol by to národný park len na papieri. Ťažké mechanizmy a motorové píly poškodzujú les oveľa viac ako jeho prirodzené súčasti alebo prírodné činitele ako vietor, na ktoré sú lesy dlhodobo adaptované a sú súčasťou ich života. Neschopnosť akceptovať realitu a slepá viera vo falošné mýty sú príčinou extrémneho správania sa a násilia nielen k prírode, ale aj ľudom, ktorí ju chránia. Lesníci už nasadili súkromnú ochranku, aby zabránili pracovníkom Štátnej ochrany prírody vstúpiť do Tichej doliny, keď tam ťažili drevo a pamätáme si aj na fyzické napadnutie ochranára prírody pažbou pušky, ktorá mu poranila tvár. Z opačnej strany však k útoku nikdy nedošlo. Kto sú teda skutoční extrémisti? Vzniká nový fenomén extrémizmus ultraortodoxných lesníkov? Aj keby to tak bolo, prvotnou príčinou tejto situácie je nekoncepčné riešenie ochrany prírody v Tatrách. Extrémizmus je zákonitý dôsledok. Zmeniť súčasný stav Pre fungovanie Tatranského národného parku je potrebné znovu obnoviť rovnováhu medzi ochranou prírody a lesníckou prevádzkou, a lesníckou prevádzkou a vedou. Kľúčové je zabezpečiť ochranu prírody jednoznačnou legislatívou a prijať vedecky podložený návrh zonácie od Správy TANAP-u. Lesy TANAP-u musia byť modernou lesníckou organizáciou, ktorá rešpektuje ochranu prírody. Manažment musí byť vzdelaný v oblasti ochrany prírody a ekológie lesa. Keď to nevedia zabezpečiť pôdohospodári, treba zveriť tatranské lesy Správe TANAP-u. Dôležité je oddeliť zodpovednosť za štátnu pôdu v rámci národného parku od závislosti od výnosu z ťažby dreva. Ak ostane súčasný stav nezmenený, bude dochádzať k ďalšiemu stálemu zvyšovaniu napätia v Tatrách, k ničeniu prírody Tatier, k ohrozeniu existencie TANAP-u a rastúcim prejavom extrémizmu. Autor je vedecký pracovník