Aj ja ťa Ľúbim

A že piatok trinásteho! Omyl. Ide o sobotu trinásteho! 37. No skoro 38. Trošku si šedivel, ale pristalo ti to. Moc si mi to neveril. Ivan. Ivko. Hovorila som ti Ivko. Aj budem. Tak hrozne sa mi klepu ruky... Včera som mala uzasny den. S Daskou. Vieš, s kým. Poznáš Dášku. Moju skvelú kamarátku. Keď sme vyrážali na výlet, už si tu nebol pár minút. Čítam tieto prvé riadky po sebe a vidím chyby. Chýba občas diakritika. Tak tam tie chyby nechám a budem sa ďalej snažiť ich až tak nerobiť. Kvôli tebe. Vždy som si kvôli tebe dávala bacha na chyby. Keď sme spolu robili Atribút, bol si až nepríjemne nekompromisný. Koľkokrát sme sa pohádali! Bol si najúžasnejší korektor. Nielen... To vieš, ta mailova komunikacia. Bez diakritiky. Uz moje chyby neokomentuješ. Do riti... A bol si úžasný priateľ. Počúval si, keď bolo treba, makal si, keď bolo treba, bol si vždy pri mne, keď bolo treba. Stále si. No a čo, že si sa kamsi posunul. Podel. Podel si sa kamsi, kam za tebou zatiaľ nemôžeme. Ani ja. A ani Maroš. Tvoj partner. Ale nájdeme si ťa, na to sa spoľahni, Ivko. Si píš! Ťažko povedať, ako dlho to bude trvať, ale som si istá, že ťa nájdeme. Lebo ťa veľmi ľúbime... a je nám šumafuk, kde si... Aj s mojím ateizmom aj s tvojím ateizmom verím, že ťa ešte stretneme. Lebo inak to nejde. Je fakt fuk, kde a ako... Včera sme s Dáškou a s Bárkou, mojou havinou, ktorá na tebe za tie roky nášho priateľstva nechala kilá chlpov, trasovali Dlhé Diely až na Devín. Nepoznali sme veľmi cestu, tak sme sa trikrát stratili. A potom sme boli za odmenu na pivku v príjemnej krčmičke, kde by sa ti páčilo. Dnes zajtra by som ti to napísala. Alebo zavolala. Ako všetky hovadiny, ktoré som ti kedy rozprávala... Dnes trošku závidím Bárke, že to o tebe nevie. Nechápe môj plač. Ivko, teda včera si ma riadne vytočil. Predtým svojou pedantnosťou už párkrát, ale včera fakt že jo... riadne. Pokojne (spisovný výraz miesto kľudne:)) si nechal svoje dochrámané srdiečko konať za seba a odporučil si sa... a rozhodol si sa pre totálny oddych. Že dosť. Že už tu nebudeš... Že už chceš oddychovať definitívne. Nechal si nás tu plakať... a piť vínko bez teba. Taký zasran! Vieš, čo ma štve? Že už ti nikdy nebudem môcť nezdvihnúť mobil. Občas si volal tak často – s totálnymi z môjho pohľadu blbinami (Maroško, to poznáš aj ty určite), aby tvoj pocit zodpovednosti dostal svoje, že som si hovorila: jééé, už zase... Ivko, čo zas má?!... No veď mu zavolám neskôr... Ivko, vieš, ako si vážim, že si bol prvý človek, s ktorým som volala, keď som hľadala pred 14 rokmi kontakt na teplú komunitu? Kontakt na možnosť konečne byť sama sebou. To som ešte netušila, kto si... ty blázon.... a kým sa pre mňa staneš. Urobil si aj Maroškom kus neskutočnej nádhernej práce pre gejov a lesby na Slovensku. Boli ste prví, ktorí sa prestali báť... Myslím si (vždy si ma peskoval, že je spisovne správne SI myslieť, nielen obyčajne myslieť), že nikto neurobil pre slovenskú teplú komunitu viac ako vy dvaja. Pre mňa svietiš ty aj Maroš dodnes ako zázrak, ktorý oslobodzuje moju dušu aj dušu tejto spoločnosti. Ste svetlom, za ktorým idem... a viem, že sa nespálim Naopak... Ivko, včera som mala vypnutý telefón. Chcela som si oddýchnuť. Veď vieš, hektika... hovorila som ti to vo štvrtok. Oddych treba. Chcela som za tebou na budúci týždeň zájsť. A ty si včera vydumal tú najneuveriteľnejšiu myšlienku bezo mňa. Ale som šťastná, že bol s tebou Maroš. Nebol si sám... Bol si s človekom, ktorý ťa ľúbi. A aj ja ťa ľúbim. A vždy budem. Tvoja Hanka