Hrubosť v Jemných melódiách
To, že Slovensko má s napĺňaním princípov právneho štátu problémy, je dobre známy a opakovaný fakt. Nikoho asi neprekvapí ani to, že právo je u nás často na strane tých, ktorí majú peniaze a ktorí práve v obchádzaní práva vidia nástroj na ďalšie zbohatnutie. Mediálny priestor nie je výnimkou. Posledným prípadom, ktorý zrejme má atribúty takéhoto obchádzania, či možno dokonca porušenia zákona, je vytvorenie rádia Jemné melódie. Podnikateľská dvojica Lengyel – Rehák, ktorá vedie akciovú spoločnosť Harad, stála pri zakladaní televízie TA3. V minulom roku sa ich záujem upriamil na rádiá. Ako prvé sa im do rúk dostalo bratislavské Rádio B1. Neúspešný pokus o sieť Licenciu na vysielanie Rádia B1 oficiálne vlastnila spoločnosť Ragtime, ktorej podielničkami boli Sandra a Stanislava Horňákové. Bolo však verejným tajomstvom, že rádio patrilo do mediálnej skupiny podnikateľa Borisa Kollára, spoluvlastníka Fun rádia, ktorý sprostredkovane ovládal aj Rádio Východ. Podobné postavenie vraj zastával i v stredoslovenskom Rádiu Rebeca. Prečo mal Kollár podiely práve v týchto rádiách? Už v minulosti sa objavili pokusy o ich „zosieťovanie“, ktoré formálne spájala aj podobnosť loga, a to, že súčasťou ich názvu boli hranaté zátvorky s B1 – the best one. Licenčná rada však návrh nikdy neschválila, a tak sa rádiá vydali svojou vlastnou cestou. Z Rádia B1 sa stalo oldies rádio, Rebeca sa do povedomia dostala ako rockový formát a Rádio Východ prinášalo silné regionálne spravodajstvo a hudbu, v ktorej sa striedali oldies hitovky s novinkami. Boris Kollár sa pred časom rozhodol zbaviť regionálnych rádií a ponúkol ich Martinovi Lengyelovi. Ten sa spojil s investorom Ladislavom Rehákom a všetky rádiá odkúpili. Keďže Kollár oficiálne vlastnil len bratislavské B1, priznali spočiatku iba jej odkúpenie. Tvrdili, že v nej vidia potenciál a pozdvihnú jej počúvanosť. Tá sa dlhodobo pohybovala na úrovni 20-tisíc poslucháčov, hoci podľa posledných prieskumov rapídne klesla len na približne osemtisíc. Informácie o kúpe ďalších rádií boli verejnosti dávkované postupne. Koncom februára tohto roku licenčná rada odsúhlasila majetkový vstup spoločnosti Harad do bratislavského B1, trnavského Naj a martinského rádia Rebeca. Experimenty s Rádiom Východ Tri rádiá mali neskôr spoločný program s rovnakou hudbou, na ktorý sa predávala spoločná reklama. Na každom okruhu však mali byť prezentované regionálne informácie. Podnikatelia sa netajili tým, že rádiá obsahovo prejdú výraznými zmenami už ako celá sieť. Vo februári sa na trhu objavila nová značka – Programová sieť B1. Tá vysielala iba z bratislavského štúdia, regionálne boli zrušené, technika premiestnená do Bratislavy a väčšina bývalých zamestnancov prepustená. O cieli vytvoriť sieť svedčí aj fakt, že už od začiatku svojho vstupu na trh majitelia za konkurenciu považovali Rádio Expres, Rádio Slovensko, rádio Okey či Fun rádio. V portfóliu spoločnosti však dominovalo Rádio Východ, ktoré si medzi regionálnymi komerčnými rádiami dlhodobo udržiavalo pozíciu lídra. Problém bol v tom, že všetky štyri rádiá spolu pokrývajú okolo 80 percent územia Slovenska, a keďže stále išlo o multiregionálne rádio, zákon zakazoval šírenie spoločného programu aj na frekvencie Rádia Východ. Noví investori priniesli do „Východu“ aj novú rétoriku, ktorá často pôsobila zmätočne. Spustením Programovej siete B1 sa zmeny začali dotýkať aj dovtedy samostatného Rádia Východ. V počiatočnej eufórii a okúzlení týmto rádiom zaradili noví majitelia niektoré jeho úspešné a počúvané programy do programovej siete B1. Ale po asi dvoch odvysielaných častiach z vybraných programov padlo nové rozhodnutie. Programy jednoducho nevysielať a ponechať ich len na Východe. Rádio Východ teda zostalo samostatné: od 19:00 do 6:00 sa programy spájali, od 6:00 do 19:00 vysielali individuálne. Nástup „mäkkého“ rádia Ďalšie, ale už výrazné zmeny sa uskutočnili po príchode mediálnych expertov, ktorých majitelia najali, aby z rádia urobili ekonomický zázrak podobný Rádiu Expres. Na trhu sa mal objaviť nový formát založený na striktných prieskumoch trhu a verejnej mienky, a nielen na intuícii, ktorý by zaplnil „dieru“ na trhu. Už po prvých prieskumoch, na ktorých pracovala švédska agentúra Niklas Norden Radio Consulting, vznikla tzv. Mapping study. Zistilo sa, že na rozdiel od „sveta“ u nás stále chýbajú tzv. Soft AC rádiá, charakteristické pomalou a jemnou hudbou a príjemným minimálnym moderátorským slovom, ktoré sú výhodné aj ekonomicky. Sľubujú nízke náklady na prevádzku a rýchlu návratnosť investícií. Moderátori musia byť struční a výstižní, jeden ich vstup nesmie presiahnuť jeden a pol minúty. Tempo reči má byť pomalé. Na šesťdesiat sekúnd sa skrátili spravodajské príspevky. V ďalšej fáze zmien dostalo podobný formát aj Rádio Východ. Podľa ďalších prieskumov poslucháčov nezaujímajú regionálne informácie, a tak v apríli prišli o prácu spravodajcovia. Zachovali sa len krátke trojminútové správy počas ranného vysielania. Ďalšie správy boli preberané z Bratislavy. Vysielali sa každú hodinu od 10:00 do 18:00. Rytmické melódie boli nahradené pomalými. Východ naďalej ponúkal oldies, ale aj novinky. Výber skladieb sa však zúžil z vyše dvetisíc najskôr na päťsto a potom na tristo. Začiatkom tohto roka sa rádio B1 zo štúdia na Leškovej 5 v Bratislave presťahovalo na Ulicu Vladimíra Clementisa, kde v budove, ktorá patrí podnikateľovi Rehákovi, obsadilo lukratívne priestory. Tu boli zriadené dve štúdiá s úplne novou a kvalitnou vysielacou technikou. Celoplošné vysielanie Rehák a Lengyel v médiách tvrdili, že nové rádio s úplne novým formátom sa na slovenský trh dostane v apríli. Termín spustenia sa posunul až na 8. máj. Švédska agentúra zatiaľ pripravila zmeny, otestovala nový hudobný formát, zvukovú grafiku, vybrala vhodné, nerušivé moderátorské hlasy. Preškoleniu sa mali podrobiť aj moderátori Rádia Východ. Lenže 30. apríla 2006 sa dozvedeli, že vysielajú posledný týždeň. V noci zo 7. na 8. mája 2006 prestalo Rádio Východ po takmer deviatich rokoch existovať. Nahradili ho Jemné melódie. Nepomohol ani fakt, že sa toto rádio i v neľahkých podmienkach východného Slovenska dokázalo dlhodobo udržať na špici v celoštátnom rebríčku úspešných regionálnych rádií. V rámci celej „siete“ B1, Rebeca a Naj samo vyrobilo dve tretiny zisku. Nestačilo. Bolo tu priveľa zamestnancov, ktorí dostávali výplaty. Nové Jemné melódie majú len piatich moderátorov, zopár technikov a pracovníkov obchodného oddelenia. Personálna politika s minimalistickou filozofiou vraj sľubuje vysoké zisky a úspech nového formátu. Pravda je však taká, že Jemné melódie vysielajú z Bratislavy aj na frekvencie bývalého Rádia Východ. Zákon sa pokúšajú obchádzať aj tým, že v rámci svojho sloganu skutočne neposkytujú takmer žiadne informácie. Celé ranné vysielanie je celoplošné. To ďalšie je už akože „individuálne“. Ale jediný rozdiel v moderátorských vstupoch je ten, že sa spomenú iné frekvencie, prípadne rozdiely v počasí. Človek by sa čudoval, ako to jeden moderátor stihne, keď sa súčasne ozýva z frekvencií bývalej programovej siete B1 a Rádia Východ s minimálne pozmenenými informáciami. Riešenie je jednoduché. Informácie, ktoré zaznievajú na frekvenciách na východe, sú vopred nahrávané. Rozpory so zákonom Pôvodne multiregionálne rádio je dnes v podstate celoplošné. Svojimi frekvenciami pokrýva okolo 80 percent územia Slovenska, na ktoré vysiela z rovnakej adresy len z dvoch štúdií. Zákon o vysielaní a retransmisii hovorí o tom, že programová sieť rádií môže byť vytvorená len v takom rozsahu, aby ju mohlo prijímať najviac 50 percent z celkového počtu obyvateľov. Takže by v tomto bode s najväčšou pravdepodobnosťou bolo možné hovoriť o rozpore so zámerom, ktorý zákon vyjadruje. Vďaka novému formátu sa vyhlo vysielaniu regionálnych informácií a tento projekt teda zjavne neplní ani poslanie regionálneho rádia. Majitelia Jemných melódií sa navyše netaja tým, že majú podiely v niekoľkých slovenských printových médiách. Spomínaný zákon však zakazuje ich krížové vlastníctvo, teda majetkové spojenie a personálne prepojenie medzi rozhlasom, televíziou, resp. celoštátnym periodikom. To všetko určite vie aj táto podnikateľská skupina. Istý slovenský denník priniesol pred časom správu o tom, že Rehák a Lengyel majú výhrady k zákonu o vysielaní a retransmisii, ktorý podľa nich výrazne obmedzuje podnikanie v médiách. Rehák v tejto súvislosti povedal: „Obmedzenia krížového vlastníctva možno majú zmysel v prípade televízií, ale nie ostatných médií ako rozhlas a printy. Tento zákon je anachronizmus a bolo by účelné to zmeniť. Zbytočne to komplikuje život.“ Zjavne to nehovorí zo žartu. Na ťahu je v tejto súvislosti Rada pre vysielanie a retransmisiu. Hoci sa zdá, že tu dochádza k viacnásobnému porušeniu zákona, ona je zodpovedná prešetriť, či to tak naozaj je. Autor je publicista
