Stav v rezorte obrany je vážny

Máloktorý z novových ministrov pozná svoj úrad lepšie ako František Kašický. Prežil tam všetky politické zmeny a otrasy, reorganizácie a audity od vzniku Slovenskej republiky. Ovláda i fungovanie kancelárie ministra obrany, a preto nebude potrebovať niekoho, kto ho bude v priestoroch ministerstva vodiť za ruku, aby nezablúdil. Väčšina príslušníkov rezortu obrany ho pozná ako slušného a zdvorilého človeka. Oproti predchádzajúcemu arogantnému vedeniu to bude veľká zmena. Profesionálni vojaci očakávajú, že minister bude chápať zložitosť vojenskej služby a bude sa usilovať politicky vytvárať podmienky na ich náročnú prácu. Veď donedávna bol tajomníkom Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR. Program Smeru nevenuje veľkú pozornosť obrane a ozbrojeným silám, o to viac sa tým bude musieť zaoberať vládny program. Členstvo v NATO a EÚ nás zaväzuje k povinnostiam a záväzkom. Aby sme ich mohli plniť, musíme mať ozbrojené sily schopné rovnocenne plniť úlohy spolu s armádami krajín NATO a EÚ pod jednotným velením. Je našou povinnosťou stabilizovať štruktúry našich ozbrojených síl a zabezpečiť doplnenie personálu v štruktúrach NATO a vo formujúcich sa štruktúrach krízového manažmentu EÚ. Preto musí minister vytvoriť motivujúce podmienky na službu v armáde, vrátane transparentnosti čerpania financií, aby sa zamedzilo špekuláciám a realizovala sa modernizácia výzbroje, bojovej techniky a materiálu. Je načase, aby sa peniaze učené pre rezort prestali nekoncepčne rozhadzovať. Pred ministrom stojí aj otázka, ako bude na Slovensku vybudovaný krízový manažment, aby sa ozbrojené sily mohli včas zapojiť do riešenia krízových situácií na území SR, ale aj za hranicami. Samostatný okruh problémov predstavuje pôsobenie našich jednotiek v zahraničných misiách a ich striedanie. Aktuálnym bude avizované stiahnutie našej jednotky z Iraku, ktorej nasadenie nebolo ani tak vojenským, ako skôr politickým rozhodnutím. V podstate nešlo o vojenskú podporu, ale politické gesto podpory vojenskej koalície na čele s USA pri invázii do Iraku. V tom čase nám tento krok do určitej miery pomohol stať sa členom NATO. Minister obrany bude musieť zvážiť, či stiahnutie našich vojakov z Iraku nenaruší naše vzťahy práve s USA. Naši vojaci sú však súčasťou okupačných síl pôsobiacich v operácii Iracká sloboda so súhlasom súčasnej irackej vlády. Chtiac-nechtiac to však pripomína okupáciu Československa Sovietskou armádou, ktorej sa hovorilo „bratská pomoc“ a ktorá sa uskutočnila so súhlasom vtedajšej vlády. Mnohé európske krajiny i niektoré ďalšie rozhodli, že nebudú pokračovať v spolupráci na vojenskej okupácii Iraku. Je len na našej novej vláde, ako sa rozhodne. Minister obrany František Kašický pozná problémy a vari si je vedomý aj dôsledkov toho, keby konal nekompetentne. Stav v rezorte obrany je vážny, minister by mal preukázať svoje skúsenosti už aj pri tvorbe vládneho programu. Autor je hovorca Ústrednej rady Zväzu vojakov SR