Stanovisko k rozhovoru „Keď nám politici a úradníci musia niečo prezradiť, škrípu zubami“ (Slovo, č. 28/2006)
V týždenníku Slovo č. 28/2006 z 12. 7. 2006 bol uverejnený rozhovor s pani Zuzanou Wienk, koordinátorkou Aliancie Fair Play. V tomto rozhovore bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) uvedená, ako inštitúcia, s ktorou má Aliancia Fair Play zlé skúsenosti v nadväznosti na odmietnutie sprístupnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania. Zuzana Wienk uviedla, citujem: „Posledná novela zákona o verejnom prístupe k informáciám totiž umožnila zverejňovať uznesenia o zastavení trestného stíhania, ale generálna prokuratúra to odmieta, dokonca tento postoj potvrdil aj samotný generálny prokurátor“. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o slobode informácií“) upravoval v 11 ods. 1 písm. d) ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám tak, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Zákonom č. 628/2005 Z. z. bolo okrem iných novelizované aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií tak, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Nová právna úprava na rozdiel od predošlej zužuje obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré sa týkajú konaní vykonaných súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní pri zachovaní podmienok a predpokladov sprístupnenia vychádzajúcich z osobitných predpisov. Zákon o slobode informácií v platnom znení v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) však napriek určitému zmierneniu predošlých, pomerne široko koncipovaných obmedzení sprístupnenia informácií v súdnom a trestnom konaní neukladá výslovne povinnej osobe sprístupniť priamo rozhodnutie alebo iný výsledok konania. Ak považujeme podľa obsahového významu pojmu informácia za informáciu správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, za informáciu o rozhodnutí alebo o výsledku konania treba považovať správu, resp. údaj o tom, či a akým spôsobom bolo rozhodnuté v konaní. Popri tom nadväzne na znenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií pri jeho právnom výklade nemožno opomenúť existenciu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vo veci, o ktorej sa Zuzana Wienk s najväčšou pravdepodobnosťou zmieňuje, išlo o žiadosť o sprístupnenie informácie spočívajúcej v zaslaní písomného vyhotovenia konkrétneho uznesenia o zastavení trestného stíhania. Generálna prokuratúra tejto žiadosti nevyhovela z dôvodu zákazu sprístupnenia požadovanej informácie osobitným predpisom (Trestný poriadok), o čom vydala v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie a z rovnakých dôvodov bolo zamietnuté odvolanie žiadateľa. Súčasne možno uviesť, že z označenej žiadosti vyplynulo, že pani Zuzana Wienk mala vedomosť o konkrétnom rozhodnutí (zastavení trestného stíhania). V tejto súvislosti možno viesť, že podľa ustanovenia § 215 ods. 5 Trestného poriadku uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi do 48 hodín. V príslušnom ustanovení Trestného poriadku sú explicitne označené osoby, ktorým sa doručuje uznesenie o zastavení trestného stíhania. Okrem týchto osôb Trestný poriadok neumožňuje doručiť uznesenie o zastavení trestného stíhania tretím osobám. Zákon o slobode informácií v ustanoveniach týkajúcich sa konania o vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácie takýto postup umožňuje a aj v tom sa prejavuje realizácia demokratických práv v právnom štáte, keď jestvuje proporcionalita uplatnenia práva na informácie s právami a povinnosťami povinného subjektu na ich poskytnutie, pri splnení zákonom predpokladaných podmienok. Z týchto dôvodov je nepochopiteľné, ak reprezentantka práve takej organizácie, akou je Aliancia Fair Play, postup Generálnej prokuratúry SR v jednom konkrétnom prípade prezentuje ako všeobecný negatívny postoj prokuratúry k sprístupňovaniu informácií, naviac vo veci, ktorá podľa jej vyjadrenia bude predmetom súdneho preskúmania. Dovoľujem si tiež podotknúť, že nielen Aliancia Fair Play má, citujem: „kvalitnú právnu pomoc“, ale aj na Generálnej prokuratúre sú prokurátori dostatočne kvalifikovaní na to, aby aplikovali pri plnení svojich úloh právne predpisy, vrátane zákona o slobode informácií, ktorý nie je právnym predpisom zabezpečujúcim absolútne právo na informácie, ale ktorý treba vykonávať aj v súlade s inými zákonmi. Autor je námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky
