Tatry pre ľudí, alebo pre biznis? (3)

Konflikt medzi zástancami trvalo udržateľného využívania Tatranského národného parku (TANAP) a zástancami ich intenzívneho ekonomického využívania narastá. Vláda má schváliť nové rozdelenie Tatier na zóny s rôznou intenzitou zásahov. Štátni i neštátni ochranári a štátni lesníci však predkladajú rozdielne návrhy. Aká je možná budúcnosť Tatier? Koncepcia „klasického národného parku“ s diferenciáciou územia podľa úrovne ochrany prírody a uplatnením diferencovaných opatrení je model overený v praxi. Klasické národné parky sa nevyhnú výskytu prírodných kalamít, z dlhodobého hľadiska však bezzásahovosť zabezpečuje zdravé ekosystémy a ochranu biodiverzity. Prevádzku národných parkov obyčajne financuje štát. Jeho náklady sa vracajú cez platenie daní. Klasické národné parky sú atraktívne pre turistov, čo zabezpečuje príjmy z cestovného ruchu. V takýchto národných parkoch je turistický ruch usmerňovaný tak, aby nepoškodzoval životné prostredie. Ekonomické štúdie ukázali, že výnos z turistického ruchu v klasickom národnom parku je podstatne vyšší ako výnos z ťažby dreva. Klasický národný park zabezpečuje rozvoj regiónu a pracovné príležitosti pre miestnych ľudí. Na aktivity klasickom národnom parku je možné žiadať dodatočné financie z fondov EÚ a iných zdrojov. Čierny scenár pre les... Dlhodobé uplatňovanie koncepcie „zeleného lesa bez mŕtvych stromov“ v TANAP-e zákonite vedie k narastajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu lesných porastov a znižovaniu ekologickej stability lesných ekosystémov. Lesnícke zásahy spojené s ťažbou dreva a biomasy, umelým zalesňovaním a používaním pesticídov nemôžu viesť k zlepšeniu zdravotného stavu lesov, tieto zásahy pôsobia práve negatívne. Pri ďalšom uplatňovaní tejto koncepcie bude zákonite dochádzať k ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu lesa a znižovaniu vitality stromov. Na udržanie odumierajúcich lesných porastov v Tatrách bude potrebné vykonávať čoraz intenzívnejšie opatrenia ochrany lesa. Bude nevyhnutné dopravne sprístupniť rozsiahle plochy porastov v prírodných rezerváciách (vybudovať nové cesty), aby bolo možné ťažiť a asanovať stromy napadnuté podkôrnym hmyzom. V neprístupných miestach bude na ťažbu dreva potrebné používať vrtuľníky. Ani tieto opatrenia však nebudú stačiť. Postupne bude potrebné intenzívne hnojenie a vápnenie porastov. Na tlmenie populácií podkôrneho hmyzu bude potrebné čoraz intenzívnejšie použitie pesticídov. Náklady na tieto opatrenia budú rásť do astronomických výšok. Umelé udržanie zeleného lesa bez mŕtvych stromov nebude možné bez veľkých dotácií. Postupne bude dochádzať k nakazeniu zdrojov pitnej vody pesticídmi a hnojivami. Ťažba dreva a výstavba cestnej siete bude spôsobovať eróziu pôdy a ďalšie znehodnocovanie vodných zdrojov. V minulosti, na úrovni poznatkov druhej polovice 20. storočia, bola táto koncepcia ospravedlniteľná. Mala určitý zmysel pri vzniku národného parku, keď bolo treba zalesniť plochy po holoruboch a pastve. Dnes vo svetle nových výsledkov multidisciplinárneho výskumu lesných ekosystémov a po rozsiahlom výskume v NP Bayerischer Wald je pokračovanie tejto koncepcie vedecky neobhájiteľné. Na základe súčasného vedeckého poznania musíme konštatovať, že koncepcia „zeleného lesa, v ktorom nevidno mŕtve stromy“, už nie je udržateľná a nie je možné ju exaktne vedecky obhájiť. Princípy, na ktoré sa odvolávajú jej zástancovia, sú v rozpore so základnými poznatkami ekológie lesa a s aktuálnymi výsledkami výskumov nielen v zahraničí, ale aj u nás. ...i pre turistický ruch Ak by sa teda presadila táto koncepcia, bolo by to už len osamelé pokračovanie už neúspešného experimentu. Pritom nejde len o samotné závažné poškodenie chránených ekosystémov a životného prostredia v Tatrách, čomu by sme sa v dôsledku uplatňovania koncepcie „zeleného lesa bez mŕtvych stromov“ nevyhli. Vážne poškodený by bol aj turistický ruch, zásadný zdroj príjmov. V prvej fáze možno očakávať zníženie záujmu turistov zo západnej Európy o Tatry. Neskôr by došlo k celkovému poklesu turistického ruchu v Tatrách s negatívnymi dosahmi na ekonomiku. Možno očakávať aj zhoršenie kvality pitnej vody a kvality životného prostredia obciach v podhorí Tatier. Celkovo je táto koncepcia ekologicky a ekonomicky nevýhodná. Možnosti získavania externých zdrojov na takto spravované územie sú minimálne. Koncepcia „klasického národného parku“ je všeobecne uznávaný model. Pri dôslednom uplatňovaní tejto koncepcie bude stúpať kredit národného parku a kredit Slovenska ako krajiny, ktorej občania si vážia prírodné a kultúrne dedičstvo. Naopak, koncepcia „zeleného lesa bez mŕtvych stromov“ nie je medzinárodne uznávaná ako vhodná koncepcia pre národný park. Pri jej ďalšom uplatňovaní bude dochádzať k porušovaniu dohôd o Nature 2000 a k ostrej kritike európskych a medzinárodných inštitúcií. Slovensko bude prezentované ako krajina, ktorá nedokáže chrániť svoje prírodné a kultúrne dedičstvo. Lesníci patria do národného parku Mnohí lesníci vidia bezzásahovú zónu ako ohrozenie ich pracovného miesta alebo zmyslu ich práce. V tomto ohľade by sa mal rezort životného prostredia usilovať viac vysvetľovať. Veď aj v klasických národných parkoch majú lesníci svoje nezastupiteľné miesto. Systém lesníckych úsekov je dôležitý aj v bezzásahom území. Iným spôsobom nie je možné zabezpečiť dostatočnú ochranu národného parku. Úloha lesníkov a lesníckych opatrení je mimoriadne dôležitá v nárazníkovej zóne národného parku. Súčasnú kritickú situáciu v TANAP-e treba riešiť viacerými krokmi. Prvým je definitívne akceptovanie koncepcie klasického národného parku a schválenie zonácie navrhovanej Správou TANAP-u. Problematiku neštátnych vlastníkov pôdy v Tatranskom národnom parku treba riešiť vykúpením, zámenou alebo stabilným vyplácaním majetkovej ujmy. Po vykúpení alebo zámene pôdy by bolo vhodné rozšíriť bezzásahovú zónu v západnej časti národného parku. Zároveň dozrel čas na funkčné spojenie Správy a Štátnych lesov TANAP-u ako rozpočtovej organizácie rezortu životného prostredia na čele s odborníkmi na ochranu prírody. V štruktúre správy národného parku musí zostať systém ochranných obvodov a lesníkov zodpovedných za úseky, ktorý v nich aj bývajú. Tento systém je dôležitý i v bezzásahových územiach, úspešne sa používa v susednom Poľsku. Správa TANAP-u nemôže byť závislá od príjmov z predaja dreva. V nárazníkovej zóne Tatranského národného parku je potrebné vykonávať intenzívne opatrenia ochrany lesa, podobne ako v ochrannom obvode Javorina. Pri starostlivosti o lesy v nárazníkovej a hospodárskej zóne sa môžu používať metódy prírode blízkeho pestovania lesa so zameraním na podporu pionierskych drevín a prirodzených procesov. Verejnosť musí byť objektívne informovaná o zákonitostiach vývoja lesa a vzniku kalamít. Tatry majú veľký symbolický význam pre Slovákov a národy žijúce v blízkom okolí a sú i súčasťou európskeho prírodného dedičstva. Je na nás, či nás budú vnímať ako tých, ktorí vo vyspelých krajinách chránia svoje prírodné dedičstvo. Autor je lesník, pracuje v SAV