Spätná väzba

Potešil som sa, keď som čítal, že si Branislav Ondrášik priznáva chyby v písaní o Iraku. Dosť veľa sa priznáva, no pre mňa zostáva zásadný problém, ktorý v celom článku nie je pomenovaný: čo bolo vlastne zamlčané?
Počet zobrazení: 918

Ad: Novinári urobili pri Iraku chybu – a ja som bol jedným z nich (Branislav Ondrášik), Slovo 46/2006 Potešil som sa, keď som čítal, že si Branislav Ondrášik priznáva chyby v písaní o Iraku. Dosť veľa sa priznáva, no pre mňa zostáva zásadný problém, ktorý v celom článku nie je pomenovaný: čo bolo vlastne zamlčané? Alebo inak, v čom spočíva jeho chyba? Nestačí priznať chybu, ak nevieme, čo sme spôsobili, k zodpovednosti za čo sa hlásime. Držím mu však palce, aby sa mu tú chybu v podnetnom a intelektuálne búrlivom prostredí podarilo pomenovať. Miro Tížik Uznávate vlastnú chybu a to vás do určitej miery ctí. Zároveň sa však sám priznávate k tomu, že ste zlý novinár. Zlý v tomto zmysle znamená neschopný kontrolór mocných, strážny pes demokracie, ktorý sa nechá zlákať na klobásku a poškrabkať od vlamača namiesto toho, aby mu zabránil v kradnutí. Katarzia vám môže len pomôcť. V prípade vojny v Iraku prichádza pomerne neskoro. Už niekoľko mesiacov sa o stiahnutí vojakov z nezmyselnej vojny hovorí aj medzi príslušníkmi britskej a americkej elity. Vyzerá to tak, že objavujete objavené a zas len kopírujete konanie mocných. Vojna sa skončila fiaskom a po vojne je každý generálom. Lepšie je však začať rozmýšľať ešte pred ňou. Mnoho ľudí to dokáže. Aj pred touto vojnou tvrdili to, čo vy dokážete povedať až teraz. Preto by som vám chcel odporučiť, aby ste namiesto svojej viery dali prednosť radšej rozumu. Ak by to dokázali aj mnohí vaši kolegovia, novinári by sa zas mohli stať opozíciou voči moci, a nie jej hlásnou trúbou. Životy však ani žiadne priznanie chýb nikomu nevráti. S týmto vedomím by som odporúčal pristupovať k akejkoľvek vojne. Noesis Ad: Česť, sláva a hanba Gustáva Husáka (Eduard Chmelár), Slovo 46/2006 Každý pokus o „Husáka“ je dobrý, ten Chmelárov veľmi dobrý. Bolo by možno polemizovať o mnohom. Ja napríklad rád uvažujem o tom, čo by bolo s osemdesiatym deviatym, keby bol Husák v plnej sile... A len na okraj mali by sme mať na Slovensku viac pochopenia pre vlastných hrdinov. Koľko je teraz na Slovensku politikov ochotných sa nechať za svoj názor zavrieť? Neviem o nikom – väčšina preto, že nemá názor, a zvyšok preto, že sa to nerentuje... Uvažujem a vnímam Husáka aj ako človeka, ktorý mal za sebou drsnú väzenskú skúsenosť a dovoliť si posudzovať politickú odvahu, resp. pasivitu takéhoto človeka sa nepatrí hrdinom s literárnou či esejistickou skúsenosťou s vlastnou perzekúciou. Ak vnímame a chápeme ľudský rozmer tohto štátnika, môžeme diskutovať o politických rozmeroch. Kritikom jeho postojov v sedemdesiatych rokoch doporučujem pouvažovať o normalizácií á la Biľak. Asi by sme mali iné – možno aj krvavé roky sedemdesiate a iné – určite krvavé roky deväťdesiate. Ak by som si dovolil zamentorovať: Boh nech žehná Slovensku múdrymi politikmi, ako bol Husák, aby sme sa nemuseli brodiť hlúposťou tých súčasných... Juraj Janošovský Štýl je celkom pekný, ale po obsahovej stránke výrazne zaujatý. Ak sa ostatní snažia robiť hrdinov z Hlinku, Štefánika či Hodžu, potom vy robíte niečo podobné s Husákom. Myslím si, že Husák svojím postojom vyjadril, že sloboda a demokracia pre neho veľa neznamenajú. Oceňujem však jeho správanie počas procesu (no nezabúdajme na tých, ktorí boli súdení a popravení pre svoj negatívny vzťah k tejto diktatúre). A čo sa týka federalizácie, musím podotknúť, že v prostredí, kde má vedúcu úlohu jedna strana, je také niečo formálnym aktom. Michal V rubrike sú publikované listy a komentáre zverejnené na internete. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984