Vyberáme spomedzi tárajov a politikov
Človek musí mať dobrý pocit, keď zistí, koľko ľudí ma záujem rozvíjať jeho ulicu, sídlisko či mesto. Práve pocit je to, čo musia kandidáti u voličov vyvolať. Objednané reklamné plochy, pripravené pozitívne články, natlačené kalendáre a kopec úsmevov. To je súčasť predvolebného rituálu, ktorý si po parlamentných voľbách osvojila malá politika. Keďže jej význam spočíva v riešení každodenných problémov, v zabezpečovaní kvalitnej sociálnej, školskej či vzdelávacej politiky. Vo vzťahu k jednotlivcom, menšinám aj väčšine. K súkromnému aj mimovládnemu sektoru. A tiež k daňovej a hospodárskej politike. Komunálna politika nie je o štatistoch a výhovorkách, ale ponúka priestor na sebarealizáciu schopných a dynamických ľudí s jasnými myšlienkami. Tí, ktorí už v komunálnej politike pôsobili a zanechali za sebou kus dobrej práce, nemusia u voličov vytvárať falošný dojem o úprimnosti svojich sľubov. Táto skupina úspešných komunálnych politikov bude často konfrontovaná s ľuďmi, ktorí v sebe tesne pred voľbami objavili talent univerzálnych právd. Riešení všetkých problémov v možných aj nemožných termínoch. Takých kandidátov nájdete v každom volebnom okrsku. Možno, že im ide viac o to, aby kandidovali, než aby boli úspešní. Aj tak ich treba vnímať ako volebných súperov. Komunálna politika je stále otvoreným priestorom na správu vecí verejných. Členmi komisií pri zastupiteľstvách môžu byť aj neposlanci. Tiež môžu pripomienkovať všeobecne záväzné nariadenia. Aktívni občania majú k dispozícii aj petičné právo, možnosť vystúpiť na rokovaní obecného či mestského parlamentu, prípadne cez svojich poslancov predkladať návrhy a opatrenia. Ak sa ich predstava rozvoja mesta či dediny rozchádza s predstavou politikov, môžu konať prostredníctvom miestneho referenda. Správa vecí verejných teda nie je len v rukách politikov. Práve doterajšia občianska aktivita by mala byť vizitkou nových kandidátov v komunálnych voľbách. Ich doterajšia práca a využívanie dostupných možností pri správe spoločných záležitostí, pri prerozdeľovaní miestnych daní a zveľaďovaní spoločného majetku. Ak tieto možnosti neboli využité, potom je ponuka kandidátov rozšírená o tárajov. Ich devízou je práca s jazykom a nie rozumom a rukami. Vo voľbách sú pánmi tí, ktorí nekandidujú, ale rozhodujú. Občania sa môžu slobodne rozhodnúť, či počas volieb zostanú doma v teple, alebo im bude ďalšie štyri roky horúco z čudných rozhodnutí tárajov. Zodpovedné rozhodnutie nikdy nie je zlé, a preto by si zaslúžili šancu tí kandidáti, ktorí namiesto jazyka používajú ruky a rozum. Autor pôsobí v komunálnej politike
