MEMFER

MEMFER je podivný kvark bratislavskej scény, literárne závity začal formovať počas doktorandského štúdia na Fyzikálnom ústave SAV (odbor jadrová a subjadrová fyzika). militantný odporca rakovinového priemyslu a byrokratickej mašinérie. rád cestuje mandalami a vôbec. svoje spovede publikoval v Psom víne, RAKu, Vlne, Babylone, Dobrej adrese a údajne aj v časopise Ideálny partner. od roku 2006 je súčasťou redakčnej rady Psího vína. prezentované texty sú z knihy Kacír v čižmách, ktorá vychádza v týchto dňoch vo vydavateľstve Ars Poetica. zvláštny brahman v podpalubí rádia Kung-fu Ziggurat, japonská samba, uhol zmiešavania 51°52’. dal sa ostrihať, preto sa potáca. hoci na uliciach stretáva známych, nemá silu zakričať na nich. hanbí sa, no niekedy si šepká. vpíjať vône kníh v lone magnetických polí, to je vlastne jeho grif. okrídlený pomník, rozhúpaný na priedomí diaľnic, už dosť dlho sa neholil baterkou. pilotoval kvapky počasí na pozadí odkvapovej šnúry, pádloval vždy proti smeru podkovy. podkopával základ nestability. ostýchavo sa prehupol do noci, ako Michael Jackson, keď sa mu podarí vtip. zavrtel sa, podopretá operetná diva, prebudená z divokého sna. čo asi jedáva Yoshinori Sunahara? nabudúce jej skúsi dať masáž. budík na palube Voyagera zvoní až do vyčerpania vákua. celý záznam ktosi warholizoval: Kung-fu Ziggurat, japonská samba, ... víkend ako zo škatuľky s pozáručným latexom trávený spolu so zvyškami potravy v náruči Sigue Sigue Sputnik, dopĺňaný samotou a filmami. Yoshinori Sunahara trocha sklamal, ona o dosť viac. nechuť niekam ísť, niečo robiť. nie je sa kam ponáhľať, nie je prečo. čistý, „skutočnosť“ mi chce niečo naznačiť. ohnutá, možno ju tiež bolí chrbát: keď smrkám do umývadla, z ľavej strany vypadáva implantát. neviem, ako to inak nazvať, vyzerá to ako fólia, čo si ňou dávaš zabaliť šalát, len trocha hrubšia a zakrvavená. veľká ako palec či dve tretiny prostredníka. pod čelom cítim prázdno. toto mi chýbalo už roky. prídem naspäť do dobývačky, počítač píska taký ten požiarnicky či ambulantný hvizd, v tom som nikdy nemal jasno, drahý Fahrenheit. hvízdanie sa opakuje čoraz častejšie, takže komp vypnem. aby malo súdnie aspoň dáky zmysel, rozhúpem sa nakuknúť do japonskej duše. ako sa ukáže, v A4 je aj terapeutická miestnosť. veľmi fajn, príjemná, aj kocúr prišiel, aj implantáty! hm, fakt spískať nejakú šarádu treba. zišiel by sa kombek na výslnie, bazmeg. perníkujúca dojka ozajstná švajčiarska riviéra v Lausanne. po atmosférickom objatí vreckovky na hlave piknikujúcej dvojice v Ouchy nahliadam do tmy tohto „multilevel“ mesta premosteného výhľadom na nižšie poschodia. ako sa neskôr ukáže, vidno až na dno. v D! Clube vyčarili Femmes Friquées elektrokabaret s vokálnymi a hygienickými vložkami, falošnými dolármi a gumenými gitarami. glitter sa vrátil! pre Caroline s micifúzikmi, pre nedbalé ramienko Geraldine. MAD je hnusná veľká diskotéka s go-go „punkerkou“ a buzolkami, klubovým fotografom, ktorý keď ťa cvakne, akoby si sa stal niekým. o blok ďalej, na schodoch, zastane rozklepaná troska. ruka jej podá fet („poprosím intravenózne“). nevidieť to, bol by som skoro šťastný. neprísť do Cult Clubu, kde je takých požehnane, kde to smrdí bezdomovskou hnilobou a kde chlap pri vchode hádže zúrivým vlčiakom PET fľaše. nepočuť krik decka rámujúci scenériu pochybného rána. a to som nič nedal, fakt. klaunov zámok najprv som pil kakao. chcel som sa niekam pohnúť s modrou kvetinou, ale premohol ma spánok. Lilith bol dosť jemný film, čiernobiely, Jean Seberg vo mne zanechala stopy. opúšťam byt, vnútri doznieva motocykel Prázdnota. stretávam susedu, pridržím bránu, čudne sa pozerá, asi kvôli sponke. na lavičke kriedou napísané eminem. je na čase prejsť sa po susedstve. za rohom sa zbadám vo výklade. kanály smrdia ako minule, ako obedy z Krchovského básne. nenáhodnej otáčavej preliezke udeľujem nenulové zrýchlenie. bol to nežný víkend, ohňostroj nebolo vidieť cez sklovité rezance. otváram si krivým kľúčom dvere, asi som nejaké iné zavrel.