Stop obchodníckemu monopolu

Tesco sa (aspoň na Slovensku) rozširovať nebude. Náš protimonopolný úrad začiatkom januára zakázal už podpísaný obchod, ktorým mal britský prevádzkovateľ super- a hypermarketov pohltiť svojho francúzskeho konkurenta Carrefour. Dôvod je jednoduchý: „Vzhľadom na identifikované súťažné riziko úrad v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže túto koncentráciu zakázal, pretože zmena štruktúry trhu by bola v neprospech spotrebiteľov.“ Zrozumiteľne povedané: Tesco by získalo také dominantné postavenie na trhu, že by sa takmer rovnalo monopolu a umožnilo by mu diktovať všetkým – dodávateľom i zákazníkom. Multimiliardové zárobky Pritom najmä dodávatelia už dlhý čas upozorňujú, že sa nachádzajú pod cenovým diktátom prevádzkovateľov veľkých obchodných reťazcov. Tí im diktujú podmienky, za akých sú ochotní ich tovar predávať, a pravidelne ich nútia, aby takmer všetky náklady na marketing či reklamu znášali oni. A tak, ak sa tešíme, že nám Tesco, Billa či Terno pripravili „akciu“, v skutočnosti nám ju pravdepodobne pripravili výrobcovia, lebo keď cena výrobku „ide dole“, deje sa to na úkor ich zisku. Obchody na svoje zisky siahať nechcú. Boli by sme veľmi prekvapení, keby obchodné reťazce aspoň občas zverejnili, za aké ceny tovar nakupujú a za aké nám ho potom predávajú. Tesco je v tomto smere excelentným príkladom. Zatiaľ čo v roku 2002 zarobilo v Európe (okrem Veľkej Británie) 90 miliónov libier, v roku 2003 to bolo 141 miliónov, v roku 2004 184 miliónov a predvlani 218 miliónov libier. Celkovo jeho zisk za dva roky (od roku 2003 do roku 2005) stúpol o vyše pol miliardy libier, čo je asi 30 miliárd korún! Na Slovensku finančné informácie na svojej internetovej stránke ani nezverejňuje. Na tento zisk prispievame významnou mierou: nielen tým, čo v obchodoch minieme, ale aj pokrývaním strát prvovýrobcov rôznymi dotáciami do poľnohospodárstva. Preto by sme mali mať právo nahliadnuť do zmlúv, ku ktorým reťazce svojich dodávateľov nútia. Na monopolné správanie však doplácajú aj spotrebitelia. Keď Tesco nedokázalo donútiť Coca-Colu, aby súhlasila s nadiktovanými podmienkami, jednoducho ju prestalo predávať. Čo na tom, že si ju zákazníci žiadali, o čom svedčí jej dovtedajší úspešný predaj? (Pravdaže, ten je dôsledkom obrovskej nadvlády samotnej Coca-Coly nad trhom – ale to je už iný príbeh.) Rok ste výrobky Coca-Coly v Tescu nedostali, podobne ako mnoho iných žiadaných výrobkov. Alebo tam nájdete výrobok, ktorý nefunguje podľa návodu, a nespojazdnia ho ani predavači, ba ani ich šéf, lebo v skutočnosti ho nikto nikdy nevyskúšal. Samotní predajcovia nemajú potuchy, ako a či vôbec výrobok funguje, lebo im na tom nezáleží. Bezohľadný pán Veľkí „maloobchodníci“ dnes podnikajú takmer bez rizika. Dodávateľom platia iba za to, čo predajú, takže ani nemajú záujem o to, aby všetko išlo na odbyt. V skutočnosti ich nezaujímajú ani potreby spotrebiteľov, takže sa vám v Tescu bežne stane, že nedostanete ani základné potraviny. Vykorisťovanie predavačov a predavačiek, ich nízke platy, nútené zamestnávanie brigádnikov namiesto riadnych zamestnancov sú ďalšou kapitolou, ktorá by si vyžadovala samostatný priestor (Slovo vlani o tejto téme písalo). Protimonopolný úrad SR skúmal žiadosť Tesca naozaj dlho. V priebehu posudzovania koncentrácie upozornil kupujúceho na riziká pre hospodársku súťaž a dal mu možnosť, aby sám navrhol, ako ich odstrániť. Fakt, že Tescu trvalo predloženie návrhu takmer štyri a pol mesiaca, pričom niekoľkokrát požiadalo o predĺženie termínu, svedčí o tom, že ani britská firma si s tým nevedela poradiť. Nevedela nájsť presvedčivé riešenie, ktoré by zabránilo vzniku jeho monopolného postavenia na trhu. Rozhodnutie PÚ SR dokazuje, že ho napokon ani nenašlo. „Existujúca štruktúra jednotlivých lokálnych trhov, vysoké bariéry vstupu (vysoké priame a vynútené investície, utopené náklady spôsobené nevyhnutnosťou reklamy a marketingovej podpory pri vstupe na trh, administratívne bariéry vstupu, čas potrebný na vstup na trh a pod.), nasýtenosť jednotlivých relevantných trhov a neexistencia potenciálnej konkurencie spôsobujú, že by došlo k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia podnikateľa Tesco. Podnikateľ Tesco by tak nebol vystavený väčšej hospodárskej súťaži a vzhľadom na svoju ekonomickú silu by sa mohol správať nezávisle vo vzťahu k dodávateľom, spotrebiteľom a konkurentom,“ píše sa v rozhodnutí úradu. Pre spotrebiteľov je postoj PÚ SR dobrá správa. A tiež dôkaz, že trh treba krotiť oveľa viac, lebo ako sluha je vynikajúci, ale ako pán je bezohľadný, a s katastrofálnymi následkami. Autor je ekonomický novinár