Posledný (zúfalý) pokus
Zvyšovať počet vojakov v čase, keď sa kritika vojenských operácii valí na prezidenta Busha z každej strany, je posledným pokusom zachrániť pokazený imidž a zvrátiť nepriaznivý vývoj. Prezident sa tak chtiac-nechtiac stotožňuje s neokonzervatívnymi architektmi vojny, ktorí v januárovom čísle Vanity Fair síce jeho vodcovské schopnosti a vývoj v Iraku maximálne skritizovali, no zároveň odmietli diplomatické riešenie krízy na Blízkom východe i postupný odsun amerických síl. Tieto „mierumilovné“ riešenia, navrhované novou demokratickou väčšinou v Kongrese a Irackou študijnou skupinou, sú mu totiž ešte viac proti srsti. Bush im týmto ťahom odkazuje, že vo Washingtone je ešte stále „šerifom“ on a či sa to demokratom páči alebo nie, ešte ním ďalšie dva roky aj bude. Bushovi v podstate ide o to, aby dva roky pred odovzdaním úradu nepriznal porážku, čo by ho priviedlo do izolácie a jeho pobyt v Bielom dome by bol už len naťahovaním času. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jedine zvýšenie počtu vojakov môže ako-tak zastaviť násilie, ktoré momentálne v Iraku panuje. Ak súčasný počet nestačí a Amerika smeruje k prehre, čo robiť, ak nie dodať nové, čerstvé sily a zasadiť tak nečakaný úder sunnitským nespratníkom? Nanešťastie, Bushova (staro)nová stratégia na zmenu apokalyptickej situácie stačiť nebude. Nielenže je súčasný plán vo verejnosti mimoriadne nepopulárny, ide navyše o pokračovanie stratégie, ktorá aj podľa hodnotenia neokonzervatívcov a mnohých republikánov zatiaľ vedie k ďalšiemu Vietnamu. Američania totiž počas invázie už viackrát najprv zvýšili a potom stiahli viac ako dvadsaťtisíc príslušníkov bezpečnostných síl, no občiansku vojnu tým nezastavili a situáciu nedostali pod dostatočnú kontrolu. Bez diplomatického a politického riešenia, tak ako ho navrhujú demokrati a Iracká študijná skupina, nie je možné urobiť pokrok. Zastaviť občiansku vojnu a pokračovať v snívaní o demokracii v Iraku a na Blízkom Východe iba s použitím vojenských prostriedkov už bolo odskúšané, pozitívny výsledok je v nedohľadne. Autor pôsobí v Centre európskych štúdií Floridskej univerzity
