Kapitalizmus a Robinson Crusoe
Začiatkom februára 1709 sa odohrala pozoruhodná udalosť, ktorá stále pri zrode pozoruhodnej knihy – Robinson Crusoe. Dielo Daniela Defoa je viac ako dobrodružný román – odráža sa v ňom európsky pohľad na svet v období začínajúcej európskej kolonizácie. Pred takmer tristo rokmi našli na opustenom ostrove stroskotanca Alexandra Selkirka. Jeho osud inšpiroval Daniela Defoa k napísaniu románu Robinsom Crusoe, o anglickom obchodníkovi, ktorý prežil 28 rokov na opustenom ostrove. Kniha bola už po prvom vydaní v 1719 veľkým komerčným úspechom. Nejde však len o dobrodružnú literatúru. Príbeh bieleho muža, ktorý vlastnou aktivitou pokorí prírodu neobývaného ostrova, dokáže bojovať proti „divochom“ a jedného z nich dokonca „scivilizovať“, je aj obrazom spôsobu, akým sa na okolitý svet pozerala Európa v období rodiaceho sa koloniálneho imperializmu. A ktorý vo fragmentoch prežíva dodnes. Nasledujúci text je upraveným výňatkom prednášok Lilie Menaliovej z Brooklyn College. Robinson Crusoe ako homo economicus Robinson Crusoe sa často interpretuje ako „človek ekonomický“. Jeho vzťahy s ostatnými ľuďmi sú definované predovšetkým tým, ako ich môže použiť. Sú komoditami existujúcimi pre jeho dobro. Bezprostredne po tom, ako vstúpi na loď, spriatelí sa s kapitánom. Napriek hrdinstvu a lojalite jedného z ľudí, ktorí mu pomohli, Xuryho, ho neváha predať späť do otroctva. Jeho stratu ľutuje len dvakrát – na svojej plantáži v Brazílii a na opustenom ostrove. V oboch prípadoch potrebuje jeho služby. Práve na opustenom ostrove objavuje Crusoe ekonomický systém založený na úžitkovej hodnote výrobku (a teda nie na jeho výmennej hodnote). Napriek tomu si schováva všetky peniaze, ktoré získa z dvoch potopených lodí a od utopeného chlapca. Crusoovu slobodu konania neovplyvňuje nijaký sociálny tlak, a tak funguje podľa pravidiel úplného laissez faire. Jeho život na ostrove závisí úplne od jeho vlastnej aktivity, od jeho iniciatívy. Ako „človek ekonomický“ býva Crusoe najmä marxistickými autormi stotožnený s kapitalizmom. Jeho osamotenosť na ostrove, obmedzené vzťahy s inými, nedôležitosť sexu/žien, odrážajú podľa nich povahu kapitalizmu, ktorý zdôrazňuje individuálny záujem. Práve kvôli prednosti indivídua kapitalizmus „smeruje k zníženiu dôležitosti osobných, ako aj skupinových vzťahov, a najmä tých, ktoré sú založené na sexe. Sex, ktorý je, ako poukázal Weber, jedným z najsilnejších neracionálnych faktorov ľudského života, je jednou z najsilnejších hrozieb racionálneho sledovania ekonomických potrieb jednotlivcom...“, píše Ian Watt v diele Vznik moderného románu. Najbližší vzťah, ktorý mal Crusoe so ženou, bol vzťah k vdove po anglickom kapitánovi – na začiatku mu požičala peniaze, aby mohol podnikať, neskôr starostlivo opatrovala jeho úspory. Pokiaľ ide o jeho vlastnú ženu, o svojom manželstve povedal jedine to, že nebolo v jeho neprospech ani prospech. A nedôležitosť žien asi najjasnejšie vyniká pri zozname vecí, ktoré poslal svojim kolonistom: „Okrem iných zásob som poslal sedem žien.“ Jednoducho len ďalší druh tovaru. Ďalšími znakmi kapitalizmu v románe sú dôležitosť zmluvného vzťahu, ekonomický motív, snaha akumulovať a hľadať ekonomické príležitosti, utilitarizmus a slabé vzťahy ku komunite a krajine. Ian Watt upozorňuje, že najsilnejšie emócie dokázali u Robinsona vyvolať peniaze. Keď sa dozvie, ako verne slúžil portugalský kapitán jeho záujmom, je pohnutý k slzám a okamžite napíše šek na sto moridorov, ktoré mu kapitán dal. Keď za ním dorazí jeho majetok do Brazílie, je taký rozrušený, až z toho ochorie. Crusoe a prvotný hriech Rozhovor Robinsona Crusoa s jeho otcom o tom, že plánuje opustiť domov, môže byť interpretovaný z ekonomického, i náboženského hľadiska. Tým, že žiada Robinsona, aby ostal na pohodlnom mieste (ako príslušník vtedajšej strednej triedy), na ktoré ho umiestnil Boh, reprezentuje otec starší názor na povinnosť človeka – akceptovať osud, ktorý mu Boh určil, v spoločnosti, kde je sociálna pozícia v podstate daná, v spoločenskej triede, ktorá je v podstate nemenná. Crusoe však predstavuje moderný sociálny a ekonomický ideál. Jeho túžba napredovať a snaha dokázať viac sú znakmi rodiaceho sa kapitalizmu. Ian Watt však transformuje „prvotný hriech“ Robinsona Crusoa – neposlušnosť a nespokojnosť s predurčeným miestom – na ekonomický motív: „Crusoov „prvotný hriech“ je v skutočnosti dynamickou tendenciou kapitalizmu ako takého, ktorého cieľom nie je nikdy len udržanie status quo, ale jeho zásadná transformácia.“ Podľa podobných názorov má teda náboženstvo na správanie Robinsona Crusoa malý dosah (treba pripomenúť, že Robinson je tu stále chápaný ako personifikácia kapitalizmu). Napriek jeho vzývaniu „prozreteľnosti“ a odkazom na trest za jeho hriechy, v skutočnosti je nakoniec bohatší, než bol jeho otec. Aj keď sa tu otvára otázka – je dvadsaťosem rokov samoty trestom, alebo nevyhnutnou cenou, ktorú musí „podnikavý duch“ zaplatiť za svoj „úspech“? Kapitalizmus, kolonializmus a imperializmus Ak chce kapitalizmus ustavične expandovať, potrebuje lacný zdroj nerastných surovín a trhy pre dokončené výrobky. Kolónie poskytujú materskej krajine oboje. Hoci teda kolonializmus a kapitalizmus nie sú identické, sú to úzko súvisiace javy. V osemnástom a devätnástom storočí boli kolonializmus a imperializmus vo všeobecnosti synonymami. Zamieňajú sa aj dnes, hoci to nie je úplne oprávnené. Pri kolonializme jedna krajina kontroluje územie, hospodárstvo a politickú štruktúru inej krajiny, pri imperializme jedna krajina rozširuje svoje impérium, či panstvo, na územie inej. Kolonializmus je preto len jednou z foriem imperializmu. Dnes má imperializmus iné podoby – bohatá, silná krajina nanucuje slabším a chudobnejším určité konanie, zastrašuje ich, a tým kontroluje politicky aj ekonomicky. Crusoe koná ako kolonizátor a preberá úplnú vládu nad ostrovom a všetkými ľuďmi, ktorých stretne. Niekoľkokrát (hoci je na ostrove sám) sa pozastavuje nad veľkým množstvom stromov, z ktorých by bolo možné vyrobiť stožiare lodí. Crusoe svojím individuálnym konaním duplikuje správanie národa, ktorý ovláda svoje kolónie. Keď Robinson z ostrova odchádza, necháva za sebou anglických a španielskych námorníkov ako kolonistov. Jeho vlastnícky vzťah neoslabujú ani roky. Kapitola, ktorá opisuje jeho návrat na ostrov (po dlhom čase) je nazvaná: „Opätovná návšteva môjho ostrova“. Navštevuje „svoju“ kolóniu na ostrove a daruje nejakú pôdu európskym kolonistom, celý ostrov si však necháva pre seba. Výmenou za to sľúbia, že z ostrova neodídu. Ako zárodočný imperialista vidí Crusoe seba ako kráľa a ostatných ako svojich poddaných. Nevytvára demokraciu, republiku, ale kráľovstvo. Ostatným nanucuje svoju vôľu – najviditeľnejšie Piatkovi, ale aj povstalcom z anglickej lode, ktorých núti ostať na ostrove. Podľa Jamesa Joyca je Robinson Crusoe „prorokom“ predpovedajúcim anglický imperializmus: „Skutočným symbolom britského dobývania sveta je Robinson Crusoe, ktorý, vyvrhnutý na opustený ostrov, vo vrecku s nožom a fajkou, stáva sa architektom, tesárom, nožiarom, astronómom, pekárom, lodiarom, nosičom, kožiarom, farmárom, krajčírom, výrobcom dáždnikov a duchovným. Je skutočným prototypom britského kolonistu a Piatok (dôveryhodný otrok, ktorý prišiel na ostrov vo svoj nešťastný deň) je symbolom podrobených rás. V Crusoovi je obsiahnutý celý anglosaský duch: mužná nezávislosť, nevedomá krutosť, vytrvalosť, pomalá, no efektívna inteligencia, sexuálna apatia, praktická, vyvážená nábožnosť, kalkulujúca chladnosť.“ Crusoe ako imperialistický dobyvateľ nie je výmyslom 20. storočia – dokazuje to napríklad ilustrácia Julesa Fesqueta z roku 1877, ktorá ho predstavuje ako Herkula s nahým svalnatým telom a herkulovskými atribútmi (levou kožou a mečom). Jeho suverénnu vládu reprezentuje kráľovské jablko v ľavej ruke, symbolom podrobenia sveta je domorodec, na ktorého krku stojí. Tento obrázok vypovedá o európskej nadvláde nad domorodým obyvateľstvom, ktorého podradnosť nie je symbolizovaná iba ponižujúcou polohou na zemi, ale aj o niečo menej svalnatým telom. Robinson Crusoe je tiež veľmi prispôsobivou postavou. Každá z rozdielnych epoch, s rozdielnymi hodnotami, nájde v tomto románe vlastný význam. To robí z Robinsona Crusoa mýtickú, archetypálnu postavu. Spracované podľa textu na http://academic.brooklyn.cuny.edu/english/melani/novel_18c/defoe/economic.html. Poznámky kurzívou redakcia.
