Absurdnosti v odmeňovaní
V zdravotníctve sa krútia pomerne veľké peniaze. Celkové príjmy zdravotných poisťovní stúpli zo štyridsaťtri miliárd korún v roku 2000 (z toho hradené štátom 11,2 mld) na 61,7 miliardy korún v roku 2004 (18,1 mld). V podstate približne rovnaké sumy predstavovali v jednotlivých rokoch aj úhrady za zdravotnú starostlivosť. V roku 2000 to bolo 43,6, o päť rokov neskôr už 59,5 miliardy korún. A tento trend stále pokračuje. Konzervatívci zo Združenia daňových poplatníkov, Konzervatívneho inštitútu, Nadácie A. Hayeka, liberáli a neoliberáli žiadajú, aby sa zmenšoval priestor solidárnosti a znižovali sa odvody do sociálnej sféry i dane. Pritom pokiaľ ide o výdavky z hrubého národného dôchodku na sociálnu oblasť, patrí Slovensko už teraz medzi krajiny s nízkym podielom. U nás sa na tento účel venovalo máličko nad devätnásť percent, ale priemer v Európskej únii dosahuje vyše dvadsaťsedem percent. V absolútnom vyjadrení priemerná výška výdavkov na sociálnu ochranu v parite kúpnej sily bola na Slovensku veľmi nízka – 2 005 eur, kým v európskej pätnástke 6 426 eur. Zaujímavé je postavenie zdravotníctva a sociálnej pomoci medzi odbormi práce z hľadiska výšky priemernej hrubej mesačnej mzdy. V roku 2004 to bolo 13 093 korún. Pritom celkový spoločenský priemer vtedy dosahoval 17 042 korún. To znamená, že priemerná mzda v zdravotníctve a sociálnej pomoci bola o 23,2 percenta nižšia ako celkový priemer v hospodárstve Slovenskej republiky. Nižšie priemerné mzdy dostávali už len zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Procesy odmeňovania pracovníkov vo verejnom sektore nie sú štátom seriózne riadené, hoci sú to de facto jeho organizácie. Neuplatňujú sa v ňom ani trhové princípy, pritom nie je ničím odôvodnené, aby vo verejnom sektore neplatili zásady trhovej ekonomiky. Netreba sa potom čudovať nad pochopiteľnými protestmi a štrajkmi, ktorými hrozia v pravidelných intervaloch zdravotníci, učitelia či dopraváci. V trhovo neriadenej ekonomike vidieť aj zákonité paradoxy v odmeňovaní podľa jednotlivých zamestnaní. Konkrétne lekári a ordinári (bez zubných) mali v roku 2004 priemerný plat 23 501, zubní lekári 21 263 korún. Ale napríklad lekárnici 24 805. Rozhodnutia národnej rady spôsobili, že obdobne náročné (aj keď iným spôsobom) práce predstaviteľov obcí, miest a samosprávnych krajov sa odmeňujú podstatne štedrejšie. Starostovia a primátori mali priemerný plat 42 321 korún. Boli teda oproti lekárom odmeňovaní 1,8-krát vyššie, o pravidelných odmenách ani nehovoriac. Možno uviesť aj odmeňovanie v súkromnom sektore. Práca odborných zamestnancov v bankách a v peňažníctve je podstatne menej náročná ako práca lekárov. V roku 2004 boli odmeňovaní priemerne 35 854 korunami, čiže poldruhakrát lepšie ako lekári. A tento nepomer sa dosiaľ výrazne nezmenil. Nová vláda teda má čo riešiť. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
