Z reformy zvládnutá len propaganda

Zdá sa, že opozičná SDKÚ si po dlhšom čase našla agendu, ktorou sa bude na politickom trhu myšlienok vymedzovať voči terajšej vládnej koalícii. Ide o reformu dôchodkového systému. Medzi problematické body patrí najmä percentuálne rozdelenie odvodov medzi prvým a druhým dôchodkovým pilierom. Kritizovanie súčasného postoja ministerky Tomanovej, ktorá uvažuje nad zmenou tohto pomeru, vychádza z toho, že nie sú dostupné nijaké analýzy, ktoré by tento krok podporovali. Je preto namieste pripomenúť okolnosti, za ktorých sa schválil súčasný model. Keď exminister Ľudovít Kaník reformu predkladal, prišiel s návrhom, že deväť percent odvodov pôjde do prvého a ďalších deväť percent do druhého piliera. To, že sa tento pomer prijal, prekvapilo aj jeho samého, pretože bol nadsadený a Ľ. Kaník čakal, že po tvrdom vyjednávaní a „ústupkoch“ skončí na preňho uspokojivom pomere 12 : 6. Negatívne reakcie očakával najmä z ministerstva financií pre astronomický deficit, ktorý reforma spôsobí v Sociálnej poisťovni. Na pomer 9 : 9 neexistovali nijaké analýzy ani ekonometrické prepočty. Návrh sa nekriticky prijal aj bez nich. Preto je kritika týkajúca sa nepripravenosti ministerky Tomanovej minimálne pokrytecká. To však, samozrejme, neznamená, že by ministerstvo práce akúkoľvek zmenu v pomere odvodov nemalo dôkladne zdôvodniť. Samozrejme, ak sa nechce podobať na svojho predchodcu. Jeho tím totiž jednoducho mechanicky prekladal zákony z čílskeho systému, ktorý bol preň inšpiráciou napriek mnohým známym nedostatkom. Vyznačoval sa napríklad neúmerne vysokými fiškálnymi nákladmi. Tie prevýšili akumuláciu kapitálu a mali negatívny vplyv na národné úspory. Tento model, na ktorom je slovenská reforma dôchodkového systému postavená, prispel k rozvoju kapitálových trhov a eliminoval príspevky zamestnávateľov. Navyše sa vyznačuje vysokými administratívnymi poplatkami. Opozícia a nekritické médiá argumentujú aj údajnou neistotou budúcich dôchodcov, či sa im dôchodky po dodatočných úpravách reformy vôbec vyplatia a aké budú. Nuž za súčasného nastavenia si nemôžu byť istí vôbec. To, či a aké dôchodky sa im vyplatia, bude totiž závisieť od situácie na kapitálových trhoch, ktorú nedokáže predpovedať nikto. Žiadne garancie, že ich úspory budú zhodnotené o určité percento, neexistujú. Ani tí najlepší prognostici často nedokážu predvídať, ako sa bude trh vyvíjať povedzme o týždeň, nieto o tridsať rokov. Preto je argumentácia o neistote vyplatenia dôchodkov v prípade zmeny pomeru odvodov prinajmenšom smiešna. Podľa prieskumov hodnotia občania nový penzijný systém ako najlepšie zvládnutú reformu. Aj keď necháme bokom diskutabilnú vypovedaciu schopnosť prieskumov verejnej mienky, je logická otázka, ako možno hodnotiť reformu, ktorej výsledky uvidia prví dôchodcovia najskôr roku 2017 Až vtedy totiž dostanú svoje úspory z druhého piliera. Keďže ešte nemôžme vedieť, aká bude ich výška, je logické pripisovať spokojnosť niektorých občanov iba skvele zvládnutej propagácii reformy. Autor pracuje pre Priateľov Zeme-CEPA