Reorganizácia ŠOP – otvorená cesta ničeniu?
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) nedávno pripravilo spolu so riaditeľom Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Jánom Mizerákom reorganizáciu, ktorá podľa mimovládnych organizácií nie je celkom s kostolným poriadkom. V jej rámci odvolali riaditeľov národných parkov (NP) a chránených krajinných oblastí (CHKO) a zaviedli novú organizačnú štruktúru Štátnej ochrany prírody. Mimovládne organizácie združené v platforme Ekofórum už 31. januára bili na poplach, že MŽP a ŠOP sa chystajú odvolávať riaditeľov národných parkov a chránených krajinných oblastí. O deň neskôr to naozaj urobili. „Plošným odvolaním všetkých riaditeľov správ NP a CHKO sa Mizerák snaží uvoľniť riadiace funkcie pre ľudí podstatne lojálnejších lobistickým záujmom,“ uviedlo v reakcii Ekofórum. Zámerom môžu byť podľa neho avizované megalomanské investičné projekty, často na územiach sústavy NATURA 2000 chránených aj európskou legislatívou. Tomu podľa Ekofóra nasvedčuje aj tlačová správa ministerstva hospodárstva, v ktorej priznalo, že sa intenzívne pracuje na novej stratégii rozvoja cestovného ruchu. V nej sa vyberie približne tridsať významných lyžiarskych stredísk s predpokladom na ďalšie rozširovanie. „Je potrebné zhrnúť problémy, ktoré brzdia rozvojové zámery a ktoré sa stretávajú aj s nesúhlasom zo strany Štátnej ochrany prírody. V tomto smere sa bude musieť pravdepodobne prehodnotiť aj rozsah chránených území,“ uviedol na tlačovej konferencii 25. januára štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ivan Rybárik. Podľa environmentalistov až škandalózne vyznieva vyjadrenie štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Dušana Muňka z vystúpenia na seminári Dní lanoviek a vlekov, že „nás čaká nemálo práce, aby sme prelomili bariéru, ktorá tu je a je to NATURA 2000“. V kontexte týchto vyjadrení je preto náhle odvolanie všetkých šéfov správ NP a CHKO viac než alarmujúce. Reorganizácia sa však nedotkla len najvyšších predstaviteľov jednotlivých správ. O týždeň neskôr prišli znižovaním stavov na rad aj strážcovia prírody v chránených územiach. Dlhodobo pripravovaná reorganizácia Rezort prvého februára, po tom, ako boli odvolaní riaditelia správ národných parkov a CHKO, zareagoval len stroho: „Odvolanie riaditeľov je súčasťou dlhodobo pripravovanej reorganizácie, v rámci ktorej vzniknú nové regionálne centrá ochrany prírody.“ Zároveň vydal vyhlásenie, že výbe-rové konanie na nových šéfov ŠOP sa uskutoční do konca februára. O týždeň neskôr reagoval hovorca MŽP Peter Višváder na vyjadrenia o odvolaní profesionálnych strážcov prírody slovami, že „záväzné počty znižovania stavov ochrancov prírody ešte nie sú definitívne, a preto verejne o nich hovoriť je predčasné. V porovnaní s Českou republikou, Maďarskom, či Poľskom má síce Slovensko menej ochrancov prírody, ale treba povedať aj to, že na rozdiel od týchto krajín Štátna ochrana prírody v Slovenskej republike nemá na starosti aj správu chránených území, ktorá spadá pod Štátne lesy“. Takéto vyhlásenie okrem iného evokuje aj otázku, prečo MŽP opäť nerieši problém vzájomných kompetencií v národných parkoch s rezortom pôdohospodárstva. Kde zostala diskusia? Otázkou navyše zostáva, prečo sa dlhodobá reorganizácia nerozdiskutovala na všetkých úrovniach ŠOP, s odborníkmi a všetkými zainteresovanými. To, že o takejto dôležitej zmene vo svojej kompetencii rezort sám nekomunikoval, ale iba reagoval na reakcie zvonka, je tiež na zamyslenie. Ministerstvo nikdy nepredstavilo koncepciu reorganizácie Štátnej ochrany prírody, nikdy jasne nedeklarovalo a vopred neobhájilo svoje rozhodnutia, a tak ako nedokázalo viesť odbornú diskusiu pri údajne dlhodobých prípravách reorganizácie, nedokázalo diskutovať ani v mediálnom prostredí. Koncepciu reorganizácie predstavil rezort až 8. februára 2007, keď vyvrcholil tlak médií. Namiesto doterajších dvadsiatich piatich organizačných jednotiek s extrémne rozdielnou veľkosťou územia vzniklo jedenásť organizačných jednotiek – regionálnych centier ochrany prírody s porovnateľne veľkým územím a počtom zamestnancom. Cieľom je úspora finančných prostriedkov, aj na mzdových nákladoch. Rezort napokon nebol schopný výsledky výberových konaní na nových riaditeľov ani ani medializovať inak, iba zverejnil ich mená na svojej internetovej stránke www.enviro.gov.sk. Noví riaditelia ŠOP – oslabenie ochrany? Výberové konanie na riaditeľov novozriadených regionálnych centier ochrany prírody (RCOP) a teda aj správ NP a CHKO sa uskutočnilo 27. februára 2007. Spolu sa malo uskutočniť jedenásť výberových konaní; tri z nich sa budú musieť opakovať, pretože uchádzači nesplnili podmienky. Podľa Ekofóra sa však už pred termínom začatia konkrétnych konaní na internete otvorene diskutovalo a budúcom šéfovi Tatranského národného parku (TANAP), ktorým sa mal podľa webu stať, a napokon sa aj stal, Pavol Majko. Konkurz na riaditeľa Regionálneho centra ochrany prírody vo Varíne a správy Národného parku Malá Fatra vyhral Andrej Vidra, ktorý v parlamentných voľbách kandidoval za SNS. Práve výberové konania, v ktorých vyhral P. Majko a A. Vidra sa stali terčom kritiky mimovládnych ochranárov. Ekofórum si pri rokovaniach s MŽP vydobylo možnosť mať na konkurzoch svojho zástupcu Jána Roháča. A práve ten odmietol v týchto dvoch prípadoch podpísať zápisnicu o výsledku. V oboch konaniach boli podľa neho iní kandidáti očividne lepší ako tí, ktorí sa napokon stali víťazmi. Kameň úrazu Podľa Ekofóra stála za takýmito výberovými konaniami práve tendencia presadiť politicky vopred dohodnutých kandidátov. A navyše sa prejavila najmä v tých národných parkoch, ktoré sú v posledných rokoch pod najväčším tlakom cestovno-turistického priemyslu, tvrdia environmentalisti. „Myslíme si, že hlavným cieľom takzvanej reorganizácie ŠOP bolo odstrániť nepohodlných riaditeľov v kľúčových národných parkoch. Tieto majú najväčší potenciál na ťažbu dreva a rozširovanie lyžiarskych stredísk,“ vyhlásil siedmeho marca Marek Brinzík z platformy Ekofórum. Platforma ocenila, že rezort ponechal na niektorých miestach ľudí, ktorí sa problematike rozumejú. „Skúsených odborníkov však vo funkciách ponechali v regiónoch, ktoré sú menej zaujímavé pre ťažbársko-developerské projekty. To vnímame ako šikovný maskovací manéver a možno aj dôsledok silnejúceho tlaku verejnej mienky a médií,“ dodal M. Brinzík. Ekofóru neprekážajú dokonca ani osobnosti v dvoch kritických oblastiach – P. Majko je napríklad podľa niektorých mimovládnych ochranárov skúsený odborník, problémom je skôr netransparentná zmena a postup zo strany vedenia MŽP a ŠOP, ktoré neboli ochotné o reorganizácii hovoriť verejne. A dosadenie nových ľudí, hoci odborníkov, do postov v rozhodujúcich národných parkoch v čase, keď sa zvyšuje tlak developerských a ťažbárskych loby, môže ohroziť záujmy ochrany prírody. Len zorientovanie v problematike môže zabrať dôležitého pol roka. Problém sú záujmy Otázkou teda zostáva, čo sledoval rezort a Štátna ochrana prírody takouto výmenou a snahou aspoň čiastočne a dočasne ochromiť silu a možnosť obhajovať ochranu prírody v niektorých národných parkoch. Dôvodom na toto oslabenie môžu byť záujmy niektorých podnikateľských skupín. Svedčia aj o tom vyhlásenia jedného z troch najvyšších predstaviteľov MŽP Dušana Muňka, ktorý je v ochranárskych kruhoch známy svojím benevolentnejším postojom k ochrane životného prostredia a konaním v prospech podnikania. S Muňkom sa spája aj kauza, keď ho ešte ako poslanca žiadala Generálna prokuratúra SR dvakrát zbaviť parlamentnej imunity, pretože ho chcela vydať na trestné stíhanie pre trestný čin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov. Napokon však stíhanie 19. decembra 2006 zastavila. Treba sa opýtať, či je vhodné stavať ochranu prírody a životné prostredie do polohy obchodného artiklu alebo ich povýšime na hodnotu, ktorú treba chrániť aj za cenu ústupkov. A najmä treba zodpovedať otázku, či má o tomto definovaní rozhodovať len skupina ľudí s ekonomickými záujmami v oblasti prírody a ovplyvniteľná lobingom, alebo verejnosť v celospoločenskej diskusii. Autor je publicista
