Prežijeme, či prežujeme si budúcnosť?

Je ľudí súčasnosti možné nejako presvedčiť, že ak chcú prežiť, ak chcú aby prežili ich deti, vnuci, prípadne deti a vnuci ich vnukov, musia obmedziť spotrebu? Sme ochotní akceptovať, že spotreba a všetko, čo zvyšuje naše pohodlie a umocňuje našu pohodlnosť, produkuje odpad hrozivo ovplyvňujúci klimatické zmeny? Predovšetkým k tomu sa na januárovom Klube Nového slova vyjadroval poradca vlády SR inžinier Peter Staněk, CSc z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Z jeho vystúpenia sme spracovali niekoľko myšlienok týkajúcich sa vzťahu ekológie a ekonomiky. Vo väzbe na klimatické zmeny sa očakáva, a je to uvedené aj v modelových scenároch v úvodnej časti energetickej stratégie Európskej únie, že v budúcich tridsiatich rokoch musíme rátať s presunom asi sto miliónov obyvateľov EÚ z ohrozených oblastí do iných oblastí tohto spoločenstva. Severná časť Európy je totiž ohrozená rozpadom Golfského prúdu, južná časť zase vysokým nárastom teplôt a suchami. Najmenej bude v tomto zmysle zasiahnutá stredná časť Európy, teda Českej kotliny a Karpatského oblúka, takže je reálne predpokladať, že – aj vzhľadom na rast hladiny oceánov – bude stále viac vzrastať migrácia z okrajových častí Európy do strednej Európy. Pozornosť vlád sa v súčasnosti sústreďuje na vodu a vodné technológie, pretože voda sa pokladá za významnejšiu ako ropa. Boj o získanie kontroly nad vodnými zdrojmi sa teda stáva súčasťou globálnej stratégie a alfou a omegou sa stávajú technológie na spracovanie vody. Dogma súčasnosti je konzum Mnohé firmy si začínajú uvedomovať svoju zodpovednosť za ekologickú saturáciu v oblastiach, kde pôsobia. A niektorí si uvedomujú aj to, že by mali prispieť na kultúru, ba že spoluzodpovedá aj za prípravu mladej generácie, teda úroveň školstva. Tento prístup však nie je bežný v nových členských krajinách EÚ. Fenoménom a dogmou súčasnosti je totiž konzum. Ale ak ho niekto chce za každú cenu uprednostňovať, má dve možnosti. Buď na to zarobí, alebo si požičia. To bolo určujúce na Západe pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi, keď bolo všetko na úver. Ale výsledkom je gigantické zadlženie obyvateľstva. Teraz aj na Západe pochopili, že ďalej to už tak nepôjde, a konzum sa snažia rôznymi spôsobmi obmedziť. Naopak, v nových členských krajinách EÚ, a najmä v bývalom východnom bloku začali po roku 1989 vybuchovať gejzíry konzumu a konzumného správania ľudí. O to viac, že konzumné správanie posilňujú aj vlastníci médií. Zmeny klímy ako katalyzátor zmeny myslenia Klimatické zmeny však môžu fungovať aj pozitívne. Majú totiž na spoločnosť taký gigantický dopad, že by mohli byť katalyzátorom toho, že sa spoločnosť ako- tak spamätá. Aké sú? Keby všetci ľudia mali spotrebu ako Američania, budeme potrebovať na život osem planét Zem. Pri spotrebe ako Angličania, budeme potrebovať tri Zeme. Ak spotrebujeme toľko, čo Stredoeurópania, potrebujeme dve Zeme. A ak budeme mať spotrebu ako Číňania, môže nás byť pokojne desať miliárd. Ibaže ak budú chcieť Číňania dosiahnuť takú spotrebu, akú majú Američania, môže sa potvrdiť prognóza OSN – ozbrojené konflikty o vodu, energiu a o potraviny. Veď už teraz je veľkým problémom Číny devastácia životného prostredia. Ekologicko-ekonomická vízia Z bohatstva má boháč úžitok len vtedy, ak bude mať trochu bohatstva aj väčšina ostatných. To si už mnohé svetové firmy začínajú uvedomovať a ich postoj (aj) k ekológii sa začína meniť. Aj preto, lebo ekologizáciu ekonomiky pokladajú za veľký priestor na rozvoj svojho biznisu. Tým pre ne môže byť povedzme budovanie čističiek, skládok odpadu a podobne. To môže priniesť ekonomický (ale aj ekologický) zisk im, zamestnanosti, krajine. Trebárs samosprávam. Lebo kto by prišiel do centier turistického ruchu, ak je v ich blízkosti skládka odpadu? Najväčším problémom však bude fázovanie jednotlivých krokov. A ak sa nepodniknú kroky na ekologizáciu ekonomiky na budúci rok, potom o päť, desať rokov, o pätnásť rokov to už sotva budeme schopní zvládnuť. Spracovanie a medzititulky redakcia