Bowling for Virginia

Tragédia, ktorá sa minulý týždeň odohrala v priestoroch technickej univerzity vo Virgínii v USA, bude americké médiá, amerických politikov a v konečnom dôsledku aj americkú verejnosť zamestnávať ešte poriadne dlho. Všetci sa budú usilovať odpovedať na otázku, prečo sa to stalo a ako takýmto prípadom zabrániť. Ale mnohí sa v skutočnosti budú iba tváriť, že sa usilujú o odpoveď. A najhoršie je, že väčšina ponúkne len jednorozmernú odpoveď, hoci problém je evidentne zložitý. Jeden z možných prístupov ponúka John Nichols píšuci pre americký týždenník The Nation: „Myslím, že si treba pozrieť známy film Michaela Moora Bowling for Columbine.“ Zbrane ako hamburgery Film symbolicky, už v názve, odkazuje na podobnú tragédiu, ktorá sa v roku 1999 stala na Columbine High School. Michael Moore v ňom hľadá práve príčiny takýchto udalostí a neobmedzuje sa len na jednu jednoduchú odpoveď. Napokon, film už mohli vidieť aj diváci na Slovensku a písalo o ňom aj Slovo. J. Nichols upozorňuje, že Moorov film je zaujímavý nielen preto, že sa usiluje vysvetliť pozadie a príčiny jednej konkrétnej tragédie, ale predovšetkým preto, že „stavia si oveľa závažnejšiu otázku: prečo je vlastne v Spojených štátoch oveľa viac násilných kriminálnych činov než v ostatných vyspelých krajinách.“ Tento údaj je totiž nespochybniteľný a mnoho ľudí i celých organizácií to pripisuje príliš liberálnej legislatíve týkajúcej sa vlastnenia zbraní. Čiastočne majú pravdu aj kritici takéhoto postoja, ktorí upozorňujú, že podobné udalosti sa vyskytujú aj v krajinách, kde je režim držby zbraní prísnejší. Nie síce tak často, ale vyskytujú sa. Nikto však nemôže poprieť, že možnosť kúpiť si zbraň skoro rovnako ľahko ako hamburger zvyšuje šance, že sa k nej dostane niekto, kto ju pre nedostatočnú mentálnu úroveň môže jednoducho zneužiť a obrátiť proti inému aj celkom bez príčiny. Výpovede, ktoré juhokórejský študent poslal do televízie NBC – podľa zistení vyšetrovateľov to urobil dokonca v priebehu zabíjania, keď už mal na svedomí prvé dve z 31 obetí – jednoznačne svedčia o tom, že mladík nebol psychicky zdravý. Napokon, v minulosti už absolvoval psychiatrické liečenie. Jednoduché obmedzenie, že zbraň nemôže dostať človek, ktorý bol v rukách psychiatrov, ak tí jednoznačne nepotvrdia, že už neexistuje nijaké riziko skratového konania, by napríklad zabránilo najnovšej tragédii. Pritom by štát mohol prijať ešte výraznejšie reštrikcie vlastnenia a používania zbraní a stále by bolo možné umožniť prístup k zbraniam pre zdravých a mentálne dostatočne vyspelých ľudí. Z tohto hľadiska je virgínska tragédia pre Slovensko ponaučením, aby rozhodne nezľavovalo z podmienok na získanie a verejné používanie zbraní. John Nichols však obracia našu pozornosť na ďalšiu príčinu, ktorú si väčšina verejnosti vôbec neuvedomuje, alebo ju podceňuje. „Bowling for Columbine vysvetľuje, ako vplyv šialenej zahraničnej politiky USA a obscénnej posadnutosti výdavkami na zbrane hromadného ničenia posilňuje kultúru násilia,“ zdôrazňuje. K tomu sa podľa M. Moora pridáva aj pôsobenie amerických médií, konkrétne spravodajstvom o kriminálnych zločinoch: „To všetko v našej krajine vytvára klímu strachu – klímu, ktorá v konečnom dôsledku povzbudzuje rast násilia,“ konštatuje Nichols. Lebo je prirodzené, že ak má niekto strach a ľahký prístup k zbraniam, zadováži si ich. Bez ohľadu na to, nakoľko racionálny onen strach je. A práve človek, ktorý sa bojí a žije v strese, môže konať skratovito. A verte, že tak koná, keďže navyše nie je jasné, kto konkrétne je nepriateľ, kto je ten zlý. V tom prípade to môže byť hocikto, a takýto človek sa cíti ohrozený zo všetkých strán. Zodpovednosť v rukách politikov Samozrejme, riešením v takom prípade môže byť aj zvýšenie výdavkov na ochranu poriadku prostredníctvom verejných nástrojov, napr. polície, armády či iných ozbrojených zložiek. A už medzi prvými reakciami americkej verejnosti sa objavili výčitky, že USA míňajú zbytočne veľa peňazí na akcie na Blízkom Východe a radšej by ich mali investovať do silnejšej polície, tajnej polície, národnej gardy atď. Lebo takto sa USA podobajú lovnej zveri, ktorá celkom pokojne čaká na zastrelenie uprostred otvorenej lúky. „Je zázrak, že všetci tí nepriatelia, ktorých si vyrábame na Blízkom Východe, nás zatiaľ nezasiahli,“ povzdychol si jeden čitateľ, ktorý si želá zostať v anonymite. „Problém takýchto šokujúcich a hrôzostrašných udalostí spočíva najmä v tom, že iba výnimočne vedú k serióznejšiemu uvažovaniu,“ hovorí John Nichols. To, že sa objavia v každoročnej prezidentovej správe o stave Únie, jednoducho nestačí. Tragédia vo Virgínii znovu napovedá, že ide o súhru viacerých príčin, nie iba o dôsledok jedinej. A príčiny nespočívajú len v jednotlivcoch, ale najmä vo vplyve spoločnosti. Práve spoločnosť je do značnej miery „v rukách“ politikov, v prípade USA v rukách politika, ktorý spomínanú správu Kongresu každoročne prednáša. Autor je publicista, krátkodobo študoval v USA