Iba šaškovanie...
Premiér Róbert Fico ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi povedal, že by bol rozhodne proti umiestneniu amerického radarového systému na Slovensku a nepáči sa mu ani to, že ho vôbec niekam umiestňujú. Samozrejme, pravicová opozícia okamžite vyrazila do útoku, lebo suverénna zahraničná politika a pluralita názorov (formálne) rovnocenných partnerov v NATO nie je v móde. Exminister Eduard Kukan nazval premiérovo konanie „šaškovaním“. Ako asi nazýva bezhraničné pritakávanie politike Georga Busha? Slušnosť? Poslušnosť? Keď sa Francúzsko rozhodlo odsúdiť vojnu v Iraku hneď na začiatku a nepridať sa ku koalícii spojencov, významné politické strany to bez výnimky označili za obhájenie vlastnej nezávislej zahraničnej politiky voči USA, čo hrdí Francúzi považujú za otázku cti. Keď sa Róbert Fico rozhodol stiahnuť z čoraz nebezpečnejšej arabskej krajiny slovenských vojakov po tom, čo vyšli najavo Bushove lži, opozícia začala biť na poplach pred nebezpečnou zmenou našej zahraničnopolitickej orientácie. Kde teda ostala sloboda slova? Dokonca aj Milan Urbáni z HZDS sa vyjadril, že táto záležitosť sa týka výlučne Ruska a USA a my by sme sa do toho nemali miešať. Naozaj sa nás to netýka? Veď v prípade vojenského konfliktu nás naši milí spojenci postavili priamo do prvej bojovej línie. Kým sa my budeme spamätávať z prvotného útoku, ktorý bude logicky smerovať do strednej Európy, aby zničil obranný systém, darujeme USA vzácne sekundy na prípravu vojenskej odpovede. Samozrejme, aby mohli lepšie chrániť naše záujmy... V umení strašiť premiérovou zahraničnou politikou sú naše mainstreamové médiá neprekonateľné. Z Venezuely napríklad urobili krajinu s takmer diktátorským režimom len pár týždňov po tamojších slobodných voľbách. Mediálna hra dokáže ľahko obrátiť situáciu, a tak sa aj v prípade amerického radarového systému môže z Ruska ľahko stať zlý agresor a Spojené štáty, ktoré celú krízu vyvolali nezmyselnou fóbiou z nepriateľa, sa „ocitnú“ v postavení obete a ochrancu mieru. Toto jednostranné videnie zahraničnej politiky však môže našu demokraciu západného typu zmeniť teraz už na skutočné šaškovanie. Autorka je publicistka
