kVapKa ViTriOlu
Mladá poľská spisovateľka Dorota Maslowska v článku nazvanom Boh už nevraví hľadajte ma, ale tu som, píše: „V poľských médiách vrie kuriózna národná diskusia o tom, či sa človek stáva poľským štátnym občanom od narodenia, od počatia, alebo ním je už v spermii. (...) Ochrana nenarodeného života je vybudovaná vzorne. Ale sotva sa občan narodí, sotva sa po prvý raz nadýchne požehnaného poľského vzduchu, už sa tento ochranný dáždnik roztrhne, a kým sa občianka, ktorá ho porodila, poobzerá okolo seba, všetci tí, čo tak mužne a obetavo nastúpili na jeho ochranu, odídu domov a zatiahnu záclony.“ Múdro to napísala. Vyplatí sa o tom uvažovať. Najmä Slovákom. A nie pre blízkosť hraníc či jazyka. Ale preto, lebo to, čo sa v týchto dňoch v Poľsku odohráva, môže priviesť na svet nový model katolíckeho fundamentalistického štátu. Pred vznikom tunajšej verzie niečoho takého Slovensko chráni Ficova vládna horda ťarbavých, nevzdelaných, chamtivých a nekompetentných neznabohov. Ich vláda však nebude trvať večne. Kto sa potom ujme kormidlovania krajiny? Palkovi inkvizítori? Vylúčiť sa to nikdy nedá. No a v tej chvíli poľský vzor bude považovaný za nasledovaniahodný. Preto píšem: v Poľsku sa síce nerozhoduje o budúcej podobe Európy, ale len o možnej budúcej podobe Slovenska. Ak sfanatizovaní poľskí katolíci zájdu ďaleko, akosi nepochybujem o tom, že slovenskí zájdu možno ešte ďalej. Existuje dnes dajaká záruka, že vývoj nepôjde takým smerom? Ale vráťme sa k slovám poľskej spisovateľky. Citované vety by si mali prečítať najmä Palkove stáda dožadujúce sa zákazu potratov. Predovšetkým by si ich však mali vryť do pamäti kresťansky orientovaní politici. Lebo čoho sa dopúšťajú? Vyzývajú k zintenzívneniu reprodukcie, ale už ich netrápi, z čoho tie deti živiť. Lebo rozmnožovanie na jednej strane, to áno, ale na druhej strane zas tvrdé trhové hospodárstvo roztvárajúce nožnice medzi čoraz väčšou chudobou a čoraz škandalóznejším bohatstvom. Americký spisovateľ T. C. Boyle napísal: „Momentálne je na Zemi 6,2 miliardy ľudí, z ktorých asi tretina nie je v stave zabezpečiť si vlastnú výživu.“ Čiže vyše dve miliardy ľudí hladujú! Nerobme si ilúzie, hlad je prítomný aj na Slovensku: jednak je to hlad po väčšom zisku a jednak hlad ako taký, ten najnepríjemnejší, ten špinavý, studený, nepremožiteľný hlad obyčajného prázdneho žalúdka. Hlad je aj na Slovensku a bude čoraz väčšmi prítomný. A nielen na Slovensku. Sanfranciský básnik David Lerner v jednej svojej básni píše: „je míň místa na sociálce/ míň místa u jídla zadara/ míň místa na chodníku/ v blázinci/ ve vězeních// ještě pořád můžeš najít flek/ na hřbitově// jestli seš chudej/ říká ten hezký nápis/ všude// jestli seš chudej/ říká ten hezký nápis/ všude, kam se podíváš// radíme ti umřít// jestli seš chudej/ radíme ti, abys to skoncoval// jestli seš chudej a máš děti/ měl bys je zabít ve spánku/ a prodat svůj příběh televizi…“ Takže do čoho, do akého sveta sa majú rodiť tie kresťanmi tak ochraňované zárodky? Budú mať čo jesť, budú mať kde bývať, budú mať kde študovať a dostanú prácu? Zabezpečia to všetko protipotratové babky a Palkovi križiaci? Nie, nie, nie, milí Slováci. Bude to tak, ako to napísala Maslowska: „... odídu domov a zatiahnu záclony.“ Ale, nakoniec, čo sa tu aj tá Maslowská (a spolu s ňou hromady napajedených mamičiek) nadrapuje, keď píše: „Ale keď nastupujem s dieťaťom na rukách do električky, musí ma to v tlačenici päť zastávok hádzať, kým mi niekto ponúkne miesto.“ Milá pani spisovateľka, uvedomte si, prosím vás, že my s tým, že ste priviedli dieťa na svet, nemáme nič spoločné. Naozaj ničovaté nič. Nik z vášho (ani z nášho) okolia vás nenútil, aby ste otehotneli – a pre vaše rozhodnutie my sa teraz máme správať ohľaduplne? Zdá sa vám, že svet je krutý a nepochopiteľný? A to ste si doteraz nevšimli? Neuvažovali ste o tom? Azda ste na to nemali dosť času? A potom len tak, bez väčšej úvahy ste sa rozhodli, že hodíte zo svojho tela bezbranného ľudského tvora von, do tohto sveta? A ešte sa cítite dotknutá, lebo si vaše okolie neveľmi všíma, že ste matka? Vydať sa na cestu materstva – a znášať všetky dôsledky – to je vaše individuálne, intímne rozhodnutie. Ja by som si napríklad mohol odfakliť ruky a žiadať od svojho okolia, aby bolo ku mne ohľaduplné a živilo ma. Alebo by som si mohol ľahnúť na chodník a nehnúť sa odtiaľ, kým nepríde niekto, kto mi dá písomne prísľub, že mi bude poskytovať mesačné výživné. Ale kam by som takto zašiel? Prišla by polícia a odstránili by ma stadiaľ. Polícia však nezasiahne, keď mladé matky s vozíkmi, nákupnými taškami a so svojimi uvrešťanými satančatami obťažujú okolitý svet. Mladá matka v uliciach mesta, v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, na palubách lietadiel – to je pohroma, skutočná, trestuhodná výtržnosť. Alebo niečo iné?
