Keď dvaja robia to isté
Na dovolenke v Bulharsku nám jedna Poľka povedala, že v Bulharsku nie je prvý raz a že sa je tam páči viac ako v Rumunsku, kde s manželom bývali v starých megalomanských komunistických hoteloch. Pritom aj na okraji bulharského mestečka, v ktorom sme dovolenkovali, pre turistov z Holandska vyrastá, a svojou veľkosťou mestečku dominuje, obrovský hotelový komplex s kapacitou desaťtisíc lôžok. Prečo o tom píšem? Pretože ma to prinútilo zamyslieť sa nielen nad tým, či aj táto stavba nie je megalomanská, ale pripomenul mi aj to, že postoj onej Poľky je postojom aj mnohých ľudí u nás. Dokážeme ohovoriť skoro všetko, čo sa kedy v minulosti u nás urobilo. Je jedno, či je to v kultúre alebo priemysle, všetko je komunistické, a teda zlé. Ideologizujeme všetko, pomaly aj výrobu stoličiek. Hotel s desaťtisíc lôžkami postavený za „komunizmu“ je megalománia, ale keď taký istý postaví v súčasnosti holandská firma, je to moderná stavba a zahraničná investícia. Lebo podľa nášho pohľadu na svet, je všetko, čo príde zo Západu super. Na veci a udalosti okolo nás nemáme vlastný pohľad. Vždy všetko iba napodobňujeme a preberáme názory iných. Ale môžeme mať vlastný názor, môžeme byť na niečo hrdí, keď nám niektoré médiá predložia mienku, že sv. Cyril a Metod prišli na územie Veľkej Moravy úplne zbytočne a ich misia mala iba pripútať Veľkú Moravu k Byzantskej ríši? Domnievam sa, že ak nebudeme poznať našu históriu, aj keď možno mytologizovanú, tak, ako je mytologizovaná aj história iných národov, a ak sa o ňu nebudeme vedieť oprieť, nedokážeme obhájiť dielo našich rúk a našej mysle. A médiá s nami budú zaobchádzať ako s deťmi, pretože iba tie sa nevedia vzoprieť infantilizácii a ohlupovaniu. Wow!
