Spätná väzba
Gardistické peklo Skvelý reportér denníka Smena Gavril Gryzlov napísal roku 1958 reportáž o zločinoch príslušníkov pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Stodvadsaťdvastránková knižočka sa dá prečítať za jeden večer. Masakry, ktorých sa dopustili mnohí Slováci na nevinných ľuďoch vyvolávajú hrôzu a zdesenie. Vo vápenke v Nemeckej strieľali ľudí do tyla. Aj polročné nemluvňatá. Strieľali ich do tyla, lebo sa im neodvážili pozrieť do tvárí. Niektorých hodili do žeravej pece položivých. Uskutočňovali pokyn prezidenta Slovenského štátu, ktorý v časopise Domobrana napísal: „... kto pobije a vykynoží nedisciplinovanú čvargu, urobí záslužnú službu človečenstvu.“ Výsledkom vraždenia na povstaleckom území bolo 5 300 umučených a zavraždených, 211 masových hrobov, 90 vypálených obcí a 87-tisíc odvlečených do koncentračných táborov. Historickej pravdy sa netreba báť. Je nebezpečná vtedy, keď sa umelo prispôsobuje dobe. Historické udalosti sa buď stali, alebo nestali. Tretej alternatívy niet. Len ak by sme ju vymysleli. Július Uhrecký, Nová Baňa Ad: Práca: hrádza núdzi (Z pripravovanej publikácie o chudobe) Slovo 33/2007 Lekári v Peru prerušili ostrý časovo neobmedzený štrajk za svoje mzdové požiadavky v tej sekunde, v ktorej zemetrasenie 8. stupňa dokonalo humanitnú tragédiu v Peru. Pýtam sa: Prečo je vždy nutné, aby bola práca ocenená nad zlato vždy až vtedy, keď už sa stane niečo hrozné, keď už je prakticky neskoro a likvidujú sa ňou iba tragédie? Ako to vlastne myslí globálna ekonomika s prácou lekárov, zdravotných sestier, záchranárov, hasičov, šoférov, pilotov, v situáciách, keď zrazu NEZÁLEŽÍ na peniazoch a rozhoduje čas medzi životom a smrťou obyčajných ľudí? Zodpovedali to páni ekonómovia? Kanto Ad: Karty v rukách štátu (Kamil Márovský) Slovo 33/2007 Článok je to pekný, ale prečo by malo byť tragické že v niečom budeme čerpať zo socializmu? Vážený pán autor, snáď ste už dosť dospelý, aby ste vedeli že absolútne zlo a absolútne dobro sú len v rozprávkach a že aj socializmus resp. režim pred rokom 1989 mal mnohé pozitíva. Tragické je, že z neho v mnohom nečerpáme. Keby sme to robili, vyhli by sme sa mnohým omylom, nešťastiam, problémom a v konečnom dôsledku aj plytvaniu času a prostriedkov novinárov na písanie článkov, v takom prípade zbytočných. Namiesto vecného odborného štýlu používajú novinári ideologické frázy. Ale nie je to nič náhodné, je to len bežná súčasť vývojovej schémy. Každý spoločenský systém či forma prechádza troma základnými štádiami: 1. zrodu, tvorby, 2. klasickým štádiom, 3. štádiom krízy systému. Najsilnejší zmysel života ľudia nachádzajú práve v období zrodu nového systému, prípadne v jeho klasickom stave, čo je prirodzené. Nemecký historik Jochen Helbeck vydal štúdiu Ako písali denníky za Stalina. S údivom tam konštauje, že aj tzv.nepriatelia socializmu sa úprimne snažia zaradiť sa do tej veľkej budovateľskej epochy. Tu nejde o socializmus, ten je len jednou z foriem. Ide mi len o ilustráciu. Systém môže po štádiu krízy pokračovať vo vývoji evolučne ďalej, ak ma na to dosť zdrojov, prípadne je aj dostatočne izolovaný. Toto štádium nadstavby systému poskytuje svojim členom blahobyt, konzum, vyššiu životnú úroveň, ale nedokáže im, bohužiaľ, poskytnúť zmysel života, perspektívu budúcnosti, pretože ju jednoducho nemá. Západné spoločnosti, (bohužiaľ, aj švédsky model) sú schopné poskytnúť vysokú životnú úroveň, ale nie optimizmus, tvorbu, budovateľské nadšenie, šťastie z tvorby. Preto ani nemajú nijaké vízie, veľké idey, koncepcie, veľké historické osobnosti. Niet pre čo v budúcnosti žiť, preto ani niet smerovania na deti. Zmysel má len súčasný konzum... Chamurapi Ad: Demografická katastrofa (Alena Behúnová) Slovo 33/2007 Tvrdenie, že je hrozbou, keď na jedného dôchodcu budú pripadať len dvaja pracujúci, je pri súčasnej produktivite práce, keď podľa analýz jeden človek dokáže svojím produkovaním uživiť osem (!!!) ďalších, je holý nezmysel. Nie starnutie poškodzuje ekonomiku, ale fakt že z toho produktu jedného človeka, ktorý by mohol uživiť osem ďalších, si väčšinu ukradne kapitalista a človek má problém uživiť sám seba a svoje deti. Ako ľavicový časopis by ste na tieto základné fakty mali upozorňovať. A po druhé: Ak bude rásť váha dôchodcov, a tým logicky aj politika strán v ich prospech, je celkom logické, že najstabilnejším štátnym výdavkom v budúcnosti budú dôchodky. To len na okraj toho, aký vraj bude prvý pilier nestabilný, a druhý je naša spása. Chamurapi Ak je čo len jediný nezamestnaný, tak každý narodený je vlastne novým neproduktívnym hladným krkom. V prírode to chodí tak, že ak je dosť myší (potravy) je dosť predátorov. Tu prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Buď systém nedokáže produkovať dosť potravy, a preto sa nerodia deti, alebo je potravy dostatok, len je nespravodlivo rozdeľovaná. Jedni kapú od prejedenia a druhí od hladu. JH
