Iný svet

„Som unesená najmä atmosférou pri príprave súťaže. A osobitne ľuďmi, ktorí Ex libris organizujú; ich nadšením a nasadením. Za celé tie roky si nepamätám, že by padlo čo i len slovo o tom, čo za to. Pripadám si tu vždy ako v inom svete,“ hovorí dlhoročná členka poroty akademická maliarka Blanka Votavová. Keď sa prvý raz dozvedela, že spolu s kolegami z poroty bude vyberať z približne 1 500 detských kresieb, povedala si vraj, preboha, to bude asi na dva dni a bude to niečo strašné. „Ale nebolo. Nakoniec to vždy býva veľmi príjemná práca.“ A chváli perfektnú organizáciu pod taktovkou duše podujatia Heleny Pekarovičovej z mestskej knižnice a zakladateľa súťaže, predsedu poroty Viktora Chrenka. „Len rozhodovanie o cenách býva niekedy veľmi ťažké. Jeden rok nám napríklad poslali kresby deti z nejakej zapadnutej dedinky v Indii. Bolo na nich vidieť, že nemajú ani poňatia, čo je to exlibris, ale ich obrázky boli také originálne a také krásne, že som navrhla, bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je exlibris, je to také výtvarné a krásne – odmeňme to,“ spomína. „Stalo sa a nielenže ich to podnietilo kresliť ďalej, ale teraz už posielajú práce možno menej spontánne, ako boli tie prvé, ale svedčiace o tom, že už veľmi presne vedia, čo je exlibris.“ Blanka Votavová je pri Ex libris Hlohovec nadšená aj tým, čo sa podľa nej už dnes už veľmi nevyskytuje a čo by vraj nazvala akési vrúcne fanúšikovstvo. „Tuším to bolo v prvom ročníku – prišiel autobus detí zo Slovinska a pracovníčky knižnice si deti rozobrali do rodín. Starali sa o ne počas celého bezmála týždňového pobytu, chodili s nimi na výlety a rôzne podujatia. To tiež svedčí o tom, že Ex libris je oáza niečoho, čo sa už dnes nerobieva. A je istým spôsobom úľava, že ešte niekde predsa len áno. Navyše ten nápad! Deti už takmer vôbec nečítajú, a toto je elegantný spôsob, ako ich kultivovať. Knihy sa im nevnucujú, ale keď už robia značku na knihu, začnú byť hádam zvedavé aj na ne. Je to skvelý nementorský spôsob, ako v nich vzbudiť záujem nielen o výtvarné umenie, ale aj o literatúru. Navyše je to skvelý spôsob, ako do tohto, kedysi Mesta ruží, dostať celý svet a ako dosiahnuť, aby o ňom celý svet vedel.“