Zdravotným poisťovniam ide o zisky
Zahraničná firma, ktorá v skutočnosti patrí slovenskej Pente, už stihla oznámiť, že sa bude so Slovenskom súdiť. Dôvodom je novela zákona o zdravotnom poistení. Penta totiž prostredníctvom tejto firmy vlastní zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá je ťahúňom Združenia zdravotných poisťovní (ZZP). A to už dávnejšie „predpovedalo“, že sa v prípade prijatia návrhu ministerstva zdravotníctva, poisťovne budú súdiť súdiť. Penta má v podstate „morálnu povinnosť“ naplniť, čo ZZP avizovalo. Otázne je, aké má šance. Samozrejme, nie je to len právnická otázka. Premiér Fico sebavedome vyzval, aby si to skúsili so štátom „rozdať“ a určite to nepovedal do vetra. To však nie je predmetom tohto článku. Ale štát má ďalšie možnosti, ako pritvrdiť podmienky financovania zdravotnej starostlivosti a zmeniť finančné toky tak, aby napokon väčšina peňazí nesmerovala cez súkromné poisťovne. Európske súdne rozhodnutie Možno k nim mala vláda siahnuť už teraz, ale je pravda, že ani k návrhu na zákaz zisku nepristupovala neuvážene. Samozrejme, vo svete „práva“ platí, že každý právny názor sa môže ukázať ako pravdivý, aj keď sa úplne rozchádza s ostatnými. Preto vyzerajú paragrafy tak, ako vyzerajú... Minulý týždeň Slovo vysvetlilo rozdielne fungovanie väčšiny európskych zdravotných poisťovní na jednej a bežných podnikateľských subjektov na druhej strane. Chýbal tam však právny aspekt, ktorý vytvára napríklad rozhodnutie Európskeho súdneho dvora pod označením Case C-205/03 P v spore FENIN verzus Európska komisia. V zmysle legislatívy Európskej únie je podnikom akákoľvek entita vykonávajúca činnosti komerčnej alebo hospodárskej povahy, bez ohľadu na jej právnu formu alebo spôsob jej financovania. Podľa spomínaného súdneho rozhodnutia je „koncept hospodárskej činnosti charakterizovaný umiestňovaním tovarov alebo služieb na danom trhu a nie samotnou činnosťou nákupu služieb,“ uvádza Ministerstvo zdravotníctva SR. To znamená, že činnosť nákupu zdravotníckych služieb treba posudzovať v spojení s ich použitím. Charakter činnosti nákupu sa musí určiť podľa toho, či je následné použitie nakúpených služieb hospodárska činnosť. Nejde o bežnú hospodársku činnosť „Názor, že činnosť nákupu služieb je hospodárskou činnosťou samou o sebe, oddeliteľnou od ich následného použitia, súd odmietol,“ zdôrazňuje slovenské ministerstvo zdravotníctva. Vzhľadom na to, že služby nakúpené zdravotnými poisťovňami následne používajú poistenci bezplatne, je zjavné, že následné použitie týchto služieb nie je hospodárska činnosť. Takže ani samotný „nákup zdravotnej starostlivosti“ zdravotnými poisťovňami nemôže byť považovaný za hospodársku činnosť orientovanú na zisk. Zdravotné poisťovne vykonávajú svoju činnosť v systéme povinného zdravotného poistenia podľa princípu solidarity. Ich príjmy nie sú výsledkom plnohodnotnej hospodárskej činnosti, pretože – napríklad na rozdiel od Holandska – „cenotvorba“ nie je v ich rukách. Inými slovami, sumu, akú zdravotné poisťovne za svoje služby vyberajú od svojich „zákazníkov“, si neurčujú sami; určuje im ju zákon. Veľmi zrozumiteľne možno tento dôležitý rozdiel ilustrovať porovnaním s povinným zmluvným poistením áut, ktoré je teraz nanajvýš aktuálne. Rovnako ako v prípade zdravotníctva, aj v prípade poistenia áut má každý zákonnú povinnosť takéto poistenie uzavrieť. V oboch prípadoch si ľudia môžu vybrať z viacerých poisťovní. Avšak v prípade poistenia áut štát nestanovuje výšku poistky – na základe slobodnej obchodnej súťaže ju stanovujú samotné poisťovne. To v prípade zdravotného poistenia neplatí – presnú sumu, odvodenú od vymeriavacieho základu, stanovuje štát zákonom. Princíp neziskovosti Zdravotné poisťovne sú teda financované zo sociálnych poistných príspevkov, ktorých percentuálnu sadzbu stanovuje zákon. Nie je to klasické poistné, ktoré sa (napr. v prípade áut) vypočítava podľa nejakých stanovených kritérií (rizík). Poistenci, zamestnávatelia a štát ho platia vopred (pred a nezávisle od využívania zdravotníckych služieb) a zdravotné poisťovne svojim poistencom zabezpečujú bezplatné zdravotnícke služby na základe princípu „pay-as-you-go“, teda priebežných mesačných platieb poskytovateľom zdravotníckych služieb. Ministerstvo v tejto súvislosti upozorňuje, že právnu situáciu u nás treba sprehľadniť legislatívne čistým spôsobom. Ide napríklad o vzťah zákona o zdravotnom poistení k nášmu zákonu o hospodárskej súťaži, ktorý – na rozdiel od stanovísk Európskeho súdneho dvora v takýchto veciach – zaraďuje zdravotné poisťovne medzi podnikateľov, podliehajúcich tomuto zákonu. Aj preto je dôležité, aby slovenské zákony jednoznačne definovali verejný systém sociálneho zdravotného poistenia ako systém, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a organizácie poverené jeho spravovaním vykonávajú činnosti na princípe národnej solidarity a na princípe neziskovosti. Takáto úprava by plne zodpovedala európskej legislatíve aj medzinárodne rešpektovaným pravidlám, o ktorých písalo Slovo už minulý týždeň. Ošklbú obyčajných ľudí Vzhľadom na svoj charakter by teda náš systém zdravotného poistenia nemal podliehať pravidlám hospodárskej súťaže, ktoré platia pre bežné podnikanie. Pretože poskytuje kľúčové verejné služby, resp. výlučne sociálne funkcie určené zákonom a jeho činnosti sú založené na solidarite. Už z povahy týchto úloh a funkcií vyplýva, že tu nejde o hospodársku činnosť orientovanú na zisk. Poisťovňa napríklad musí uhradiť všetku poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poistenca stanovenú zákonom, bez ohľadu na výšku poistného, ktoré jej platí. Ak sa avizované súdne konania naozaj uskutočnia, z etického hľadiska majú ešte jeden zaujímavý rozmer: zdravotné poisťovne sa rozhodli, že z nás svoje miliardové zisky „vytlčú“ tak či onak. Buď ako zisk z nášho povinne plateného poistného, alebo ako pokutu z našich povinne platených daní. Naozaj aj po tom všetkom veríte, že súkromným zdravotným poisťovniam ide v prvom rade o spokojnosť obyčajných ľudí? Autor je stály spolupracovník Slova
