Opozícia a jej guľatá kocka
Slovenská opozícia sa ocitla v kríze. Nielenže je rozhádaná a vystrašená z klesajúcich preferencií, ale trpí akútnym nedostatkom tém. Dôkazom toho je aj zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD). Na mimoriadnej schôdzi nie je samo osebe nič zlé. Ak existuje vážny dôvod, ktorý stojí za to, aby sa míňali peniaze daňových poplatníkov. Problém je v tom, že opozícia zvoláva mimoriadne schôdze len pre absurdity. Ministra Ľubomíra Jahnátka odvolávala pre novinový článok, pri ministerke Viere Tomanovej sa prebudila až po niekoľkotýždňových apeloch novinárov a najnovšie ide odvolávať Pašku pre legislatívno-technický problém. Viem si predstaviť zvolanie mimoriadnej vedeckej konferencie ústavných právnikov, ktorá by sa zaoberala tým, ako do zákona zapísať očividný právny nezmysel. Ale mimoriadna schôdza parlamentu? Pre technický problém s čistopisom zákona? Zákona, ktorý by prezident tak či tak vrátil, lebo mu predchádzalo zmätočné hlasovanie? Ak si poslanec Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) naozaj myslí, že Slovensko nemá iné problémy, ako je čistopis zákona zverejnený na internetovej stránke, môže si súčasná koalícia k takejto opozícii vskutku gratulovať. Prečo ide o techniku, a nie o politiku? Jednoducho preto, že Pavol Paška sa nevenoval hodnoteniu toho, či je prijatý zákon o sociálnom poistení dobrý, alebo zlý. Nezaujímal ho obsah. Nezaoberal sa politikou. Pokúšal sa len vyriešiť to, ako do čistopisu zákona zapísať, že tam niečo má, a zároveň nemá byť. Nezamýšľal sa nad tým, či je dobrá „guľa“ alebo „kocka“. Jednoducho musel nájsť spôsob, ako nakresliť „guľatú kocku“. A to nie je možné. Aj preto prišiel s riešením, že do čistopisu zapíše iba „guľu“, pretože o Radičovej „kocke“ sa už v parlamente nemalo hlasovať. Veď zákon jasne hovorí, že ak poslanci niečo odhlasujú, nedá sa o tom istom hlasovať opäť a protichodne. Poslanci teda svojím hlasovaním porušili zákon. Poslankyňa Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá dobre vedela, že má upozorniť kolegov na to, aby sa o jej pozmeňovacom návrhu už nehlasovalo, sa na tom evidentne výborne zabávala. Inak by určite zasiahla. Ako neskôr Radičová povedala, ona, na rozdiel od zmätenej spravodajkyne, vedela, že by sa už nemalo hlasovať. Radičová teda mohla porušeniu zákona zabrániť. Ale neurobila to. A to je skutočný prehrešok proti demokracii a zákonnosti. Škodoradostne zneužila situáciu. Paška teda pri uverejňovaní čistopisu zákona na internete vychádzal zo zákona, podľa ktorého nie je možné opakované hlasovanie o tej istej veci. Preto zverejnil na internete takú podobu zákona, ktorá nebrala druhé hlasovanie o tej istej veci do úvahy. Keďže to hlasovanie nebolo v súlade so zákonom, chápal ho ako nulitné. To znamená také, ako by sa ani neuskutočnilo. Na tom nie je nič nelogické. V princípe je situácia rovnaká ako v prípade istého občana, ktorému z úradu poslali list, že ho vyhlasujú za mŕtveho. Nejaký úradník sa skrátka pomýlil. Stane sa. Čo nasledovalo? Vyhlásenie za mŕtveho bolo označené za nulitné, t. j. akoby sa nikdy neuskutočnilo. Teda tá istá logika, akú použil Paška pri Radičovej pozmeňovacom návrhu. Nešlo o politiku, či nebodaj princípy parlamentnej demokracie. Išlo o použitie zdravého rozumu v situácii, ktorú zákon explicitne nerieši a o ktorej niekto musí bezodkladne rozhodnúť. Je pochopiteľné, že Dzurindovi silne prekáža, ak Paška používa rozum. Ale zvolávať kvôli dotknutému egu poslanca Dzurindu mimoriadnu schôdzu? To je naozaj silná káva. Navyše Paška predsa len poslal zákon prezidentovi tak, aby zbytočne nevyvolával hystériu u opozičných poslancov pre jednoduchú procedurálnu otázku. Keďže mu nemohol poslať „guľatú kocku“, ktorú aj vďaka Radičovej „zmyslu pre humor“ schválil parlament, poslal mu návrhy dva – guľu aj kocku. Je zvláštne, že aj keď toto riešenie nie je, na rozdiel od Paškovho pôvodného riešenia, v súlade so zákonom, podľa ktorého má prezident dostať jednoznačný čistopis zákona, tento variant riešenia už opozícii neprekážal. Najhoršie je, že už dnes vieme, ako mimoriadna schôdza prebehne. Poslanci opozície budú, ako vždy, dokola verklíkovať tie isté frázy a floskuly: Dzurinda bude hovoriť o „súdnosti“, Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) o „nekompetentnosti“, Pavol Frešo (SDKÚ-DS) o „boľševizme“ a Daniel Lipšic (KDH) o „škandále“. Skrátka, dokola tie isté bezobsažné prejavy, tie isté pózy, to isté divadielko pre verejnosť. A aký bude výsledok tejto opozičnej maškarády? Divadlo za niekoľko miliónov, ktoré zaplatia daňoví poplatníci. Paška ostane na svojom mieste. Preferencie SDKÚ, KDH a SMK budú zrejme aj ďalej klesať a M. Dzurinda s P. Hrušovským budú zvolávať ďalšie a ďalšie mimoriadne schôdze. Možno si nájdu nejaký iný „najkatastrofálnejší“ problém. Napríklad, že v čistopise zákona sa objaví gramatická chyba a Paška si ju dovolí opraviť, alebo niečo podobne „škandalózne“. A život pôjde ďalej. Jediné, čo z tejto umelo vyvolanej opozičnej frašky vyplýva je to, že opozícia je na dne. Mikuláš Dzurinda je vyčerpaný, bez nápadov a už iba hrá treťotriedne komédie, ktorým chýba vízia, obsah a pointa. Ostal mu len jeho predstieraný, nenapodobiteľný dramatický výraz a mentorský pohľad. To však v politike nestačí. Našťastie už ani na Slovensku nie. Autorka je publicistka
