Spätná väzba
Ad: Sedemnásty november – smutné výročie (Braňo Ondruš) Slovo č.47/2007 Slobodný peniaz, nie človek. Autor má absolútnu pravdu. A mali (majú) pravdu aj marxisti, keď tvrdili, resp. tvrdia, že v každej spoločnosti, v každom štáte vládne „vládnuca trieda“. Ktorá je to, nebudem rozoberať. Vždy trochu iná, ale v podstate sú to tí, ktorí majú moc v rukách, a tým majetky (hospodárstvo, najmä banky) oznamovacie a v modernej dobe aj zábavné prostriedky, vojsko, políciu, súdy, väznice atď. Tzv. „demokracia“ ešte v dejinách ľudstva nikdenikdy nebola a asi ani nebude. (Už vôbec nie v starom, klasickom Grécku). V súčasnosti sa napríklad Švajčiarsko javí ako jeden z mála ako-tak demokratických štátov, ale aj o tom sa dá polemizovať. V kapitalistických krajinách o pravej demokracii nemôže byť ani reč, a tým menej o skutočnej slobode. Niekde, napríklad v Británii, je to dokonca ešte stále akýsi feudálno kapitalisticky hybrid. Áno, úroveň slobody, či neslobody je v rôznom čase a priestore rôzna, čo si treba uvedomiť a oceniť. Ale od ideálu demokracia, sloboda atď., o čom najviac hovorí „humanista“ sveta Juraj W. Krik, francúzske: sloboda, rovnosť, bratstvo, atď. sú na míle vzdialené, a zdá sa, že sa od nás vzďaľujú rýchlejšie ako nebeské telesá, čo bolo odpozorované slávnym astrofyzikom Hubblom („red shift“ – posun k „červenej“ vlnovej dĺžke. A o tzv. slobodných demokratických voľbách na Západe, a čiastočne aj u nás na Slovensku, nech prosím nikto nefantazíruje. Celé je to šaráda, humbug na „oblbnutie“ a pacifikovanie naivných más. Pred voľbami – po voľbách, je to vždy a všade rovnaké, vládnuca trieda vládne, plebs, ľud, pracuje, poslúcha a platí dane, prípadne v Amerike a inde, ešte aj krváca „za cisára pána“, teda za Jurka Kricka, Cheneyho, Texaco, Rotschilda a spol. Pravdomil Ad: Nešťastné deti – realita súčasnosti (Jakub Topol), Slovo č.47/2007 Deti, a teda budúcnosť, nie sú dnes prioritou slovenskej spoločnosti. Zisky najmä zahraničných firiem sú dôležitejšie – aj pre drvivú väčšinu politikov. Slovák Ad: Harakiri (Marta Moravčíková), Slovo č.46/2007 Človek je stále závislý od pomoci svojich blížnych, a tú nemôže očakávať iba od ich dobrej vôle. Skôr svojho dosiahne vtedy, ak dokáže využiť vo svoj prospech ich sebalásku, a ukázať im, že urobiť pre neho to, čo žiada, je v ich vlastnom záujme. Ak niekto druhému ponúka obchod, navrhuje toto: „daj mi, čo potrebujem ja a ja ti dám to, čo potrebuješ ty“. To je zmysel každej takejto ponuky. Takto od druhých získavame väčšinu toho, čo potrebujeme. Že sa môžeme nasýtiť, to nie je z dobrej vôle mäsiara, pivára alebo pekára, ale preto, že títo dbajú na vlastné záujmy. Nedovolávame sa ich ľudskosti, ale ich sebectva. Nikdy im nehovoríme o svojich potrebách, ale o tom, aké výhody z toho budú mať oni. Tieto slová kedysi vyslovil A. Smith. Je to staré, ale sotva si niekto trúfne spochybniť to. Inými slovami, zisk maximalizujem len vtedy, keď maximalizujem uspokojenie potrieb zákazníka, spotrebiteľa. To je slobodný obchod – výhody všetkých účastníkov. Na súkromnom zisku nie je nič nemorálne. Vedel to aj Smith, a to bol najvýznamnejší morálny filozof svojej doby. V socializme nikdy nerozhoduje spoločnosť, ale iba jej časť, dovolím si tvrdiť, malá časť. Aby mi nejaká autorita určila, čo je pre mňa dobré, resp. čo je dobré pre všetkých, tak to je úplne absurdné. Slayer
