Spätná väzba
Ad: Podoby komunistického teroru na Slovensku (Eduard Chmelár), Slovo č. 51-52/2007 Zaujímalo by ma, či na Slovensku existuje akési jazykové pravidlo, že sa vojnový Slovenský štát neoznačuje ako zriadenie totalitné. Chápem, že čím je niektorý režim časovo vzdialenejší, tým sme k nemu zhovievavejší. Aj Napoleon či Krištof Kolumbus sa už dnes tešia všeobecnej úcte. Mne sa zdá, že lingvistická tolerancia voči Slovenskému štátu (ak je všeobecná a nevzťahuje sa výsostne na “kresťanské kruhy”) je prejavom stotožnenia sa s určitými charakteristikami toho obdobia. To by znamenalo: vstup náboženstva a náboženských štruktúr do oficiálneho politického života, oslavu netolerancie, falošný pocit jednoty (my Slováci) prekrývajúci skutočnosť, že nič také neexistuje (sú záujmové skupiny, ale národný záujem je nezmysel), dôraz na kmeňovú, rasovú, náboženskú príslušnosť s existenciou hierarchie (luterán je menej než katolík, ešte menej je Žid, a najnižšie možno Róm). Zvyky v reči prosto vypovedajú o podvedomých postojoch a ak je všeobecne „jasné“, že komunizmus bol totalita, ale Slovenský štát nie, tak to niečo znamená. Peter Dolina Ad: Prečo nebol hladomor na Ukrajine genocídou (Ján Senko), Slovo č.51-52/2007 Nevidím dôvod režim obhajovať. Čistky, vyvážanie ľudí a podobné udalosti v ZSSR nemali v našej časti sveta obdobu nikde. Západ sa správal ako vždy, ale hlavná vina je na vládcoch krajiny. Áno, to, že existovala Ukrajinská SSR a postupne k sebe pribrala takmer všetky ukrajinské oblasti, uľahčilo vznik dnešnej Ukrajiny. Ale netreba zabúdať na existenciu Ukrajinskej národnej republiky a Západoukrajinskej národnej republiky po rozpade cárstva. Tieto útvary vzhľadom na silu bolševikov a Poľska nemali šancu, ich osud ležal v rukách veľmocí. Nemožno však povedať, že Ukrajinci ako národ nemali štátotvorné snahy. A čo vyhlásenie Ukrajiny po vpáde hitlerovských vojsk do Halíče vo Ľvove? Lenže nemali šťastie ako Slováci, ktorým história po rozpade monarchie priala o trochu viac, hlavne čo sa týka susedov. Úloha Moskvy v histórii Ukrajiny a ukrajinského národa je podľa môjho názoru prevažne negatívna. Ohrozená bola samotná existencia národa (rusizácia atď.). Len pár desaťročí ZSSR navyše – a ukrajinčina by bola mŕtvym jazykom. História bola krutá, a špeciálne voči Ukrajincom, vinníci boli a sú na oboch stranách, ale o hladomore treba hovoriť. Lukáš Michalovič Ad: Vinice nad Bratislavou: podvod mesta (Jakub Topol), Slovo č.51-52/2007 Nemá zmysel diskutovať o ekológii, keď ide o miliardové kšefty v súčasnosti najväčšej realitnej kancelárie na Slovensku – Magistrátu mesta Bratislavy. Je to naozaj nemiestne. Princíp pozemkových obchodov magistrátu – tretina mne, tretina kupujúcemu, tretina mestu – nedovolí na také maličkosti, akými je územný plán, záujem mesta a občanov, alebo nebodaj zákon, čo len pomyslieť. Až raz bude na magistráte bačovať iná „banda“, zaujímavé bude dozvedieť sa, koľkí multimilionári vďačia za svoje bohatstvo pôsobeniu na magistráte mesta v období pozemkovej „bonanzy“. Bude to o to zaujímavejšie, o čo vyššie stúpnu naše miestne dane a poplatky. Občan H. Ad: Európsky záujem (Radovan Geist), Slovo č.51-52/2007 Koľko ľudí na Slovensku čítalo Lisabonskú zmluvu v štádiu návrhu pred jej podpísaním? Koľko poslancov, najvyšších štátnych manažérov, manažérov veľkých verejných podnikov, strategických podnikov, profesorov, doktorov vied ? Kde je tento dokument zverejnený? Nie je to tak trochu O NÁS BEZ NÁS? Čo robil ten smiešny a odborne nevyvážený Národný konvent? Kde je slovenská negociačná pozícia? Kto ju vypracoval? S kým ju konzultoval? Koľko relácií na túto tému priniesli verejnoprávne STV a SRo? KM
