Penzie zaplatíme daňami
Až hrozivo málo sa v súvislosti s otvorením tzv. druhého piliera dôchodkového systému hovorí o jeho makroekonomických dopadoch. Pritom ide predovšetkým o ekonomickú, presnejšie rozpočtovú záležitosť. Navyše práve úsilie o reformu dôchodkového systému zdedeného po Dzurindovom kabinete je dôkazom dlhodobej zodpovednosti Ficovej vlády. V horizonte jedného volebného obdobia totiž zmeny, ktoré presadila ministerka Tomanová vlani, žiadne pozitívne efekty neprinesú. Presnejšie, nie v horizonte tohto volebného obdobia. Reč je o probléme vlády, v podobe hrozivej „sekery“, ktorú Ivan Mikloš a Ľudovít Kaník zaťali do štátneho rozpočtu, keď spustili dôchodkovú „reformu“. Lenže tento dlh sa začne zo štátneho rozpočtu uhrádzať až koncom roka 2009, najneskôr v roku 2010. Dovtedy sú naň peniaze odložené z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), takže Roberta Fica by trápiť nemusel. Samozrejme, ak by myslel iba na svoj momentálny politický úspech. Jediné vrásky mu môže spôsobovať v súvislosti s trvalou udržateľnosťou schodku verejných financií, konkrétne štátneho rozpočtu. To je kritérium, ktorého nesplnenie by mohlo oddialiť už naplánované prijatie eura v SR. Problém spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa (SP) stačila do dôchodkovej „reformy“ vyplácať dôchodcom penzie z peňazí získaných na odvodoch. Keďže množstvo ľudí jej prestalo časť odvodov platiť a namiesto toho ich platí súkromným dôchodkovým firmám, poisťovni tie peniaze chýbajú. Počet dôchodcov sa totiž nezmenšil a ani ich penzie radikálne neklesli. SP teda získava na odvodoch výrazne menej, ale platiť potrebuje stále rovnako. Jediným riešením je požičiavať si, a to dovtedy, kým sa počet penzistov podľa starého systému výrazne nezmenší. To bude trvať desiatky rokov a za ten čas bude poisťovňa potrebovať požičať desiatky miliárd korún ročne. Podľa zákona jej peniaze bude dávať štát, a ten to bude čerpať z našich daní. Takže okrem toho, že si dnešná mladá a stredná generácia bude šetriť na dôchodok, celé svoje aktívne obdobie bude platiť ešte aj dlh, ktorý nám zanechali Mikloš s Kaníkom. Pritom nejde o malé peniaze. Koľko presne bude potrebné, nikto nevie povedať. Ale podľa doterajšieho vývoja je možné, že ročne pôjde napríklad o sumu predstavujúcu schodok štátneho rozpočtu za minulý rok, čiže okolo 25 miliárd korún. Šmahom ruky, najneskôr od roku 2010, sa deficit štátneho rozpočtu zvýši asi o 100 percent!!! To je likvidačné pre každú vládu, akokoľvek by šetrila. Nasledujúca vláda bude musieť doslova „potiť krv“, aby takúto záťaž zvládla. Problém, ktorý by mal trápiť každého občana je, že tá „krv“ bude naša. Ak sa podarí presvedčiť viac ľudí, aby nevstupovali do tzv. druhého piliera alebo aby z neho vystúpili, aj dlh SP bude nižší a nám všetkým sa potom môže ľahšie dýchať. Dôchodková „reforma“ môže spôsobiť ešte dlhodobejšie problémy štátnemu rozpočtu. Aj po splatení toho dlhu sa totiž môže ukázať, že ani „reformovaný“ dôchodkový systém neprežije bez trvalých finančných injekcií zo strany štátu. A to v takom prípade, ak si veľká časť dôchodcov – vôbec ich nemusí byť väčšina, stačí aj tretina – nedokáže nasporiť ani na minimálny dôchodok, ktorý by im zabezpečil dôstojnú starobu. Dnes, samozrejme, nikto nevie povedať, koľko by to malo byť, preto sa štát na takúto eventualitu nemôže pripraviť ani len teoreticky. Ak tu však o 25 rokov budeme mať státisíce dôchodcov, ktorým ani penzia „spojená“ z tzv. prvého a druhého piliera nebude stačiť na to, aby nezomreli od hladu alebo aby nemuseli spať pod mostom, vláda bude potrebovať ďalšie miliardy na zvýšenie ich príjmu. Ak ich bude naozaj veľa, môže byť tých miliárd toľko, že to zruinuje štátny rozpočet. A nepochybujte, že ak to bude veľká skupina potenciálnych voličov, nájde sa politická sila, ktorá sa nebude ohliadať na roky, počas ktorých sme splácali „Kaníkov dlh“. Verejné financie sa ani nestihnú spamätať z jednej záťaže, už tu bude druhá. Tento scenár vôbec nie je nereálny, lebo čosi podobné sa už odohralo v krajinách, ktoré pri našej „reforme“ slúžili Kaníkovi a Svetovej banke ako vzor. Taká vzdialená budúcnosť vás však ešte nemusí strašiť, hoci je to projekcia vašej budúcnosti. Pokojne sa môžete báť už príchodu roku 2010. Ak sa vláde nepodarí dosiahnuť významný nárast platcov dôchodkových odvodov do Sociálnej poisťovne, štátne financie už o dva roky horko zaplačú. A keďže ich svojimi daňami tvoríme my, pracujúci občania, zaplačeme tiež. Počas týchto mesiacov by na to mal myslieť každý dôchodkový sporiteľ, ktorého na srdci hreje naivná viera v „lepší dôchodok“. Autor je ekonomický novinár
