Ad: Ochrana prírody ohrozená (Jakub Topol) Slovo 3/2008
Ak odhliadneme od viacerých vyslovene subjektívnych názorov autora, ktorý zjavne stojí na pozíciách mimovládnych organizácií, v článku venovanom okolnostiam prešetrenia kauzy odstraňovania kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline sa vyskytlo viacero objektívne nepravdivých tvrdení, ktoré sa nezakladajú na faktoch. Autor napríklad uvádza, že do prešetrovania odstraňovania kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline „zasiahol nový šéf inšpekcie – dosadený už novým ministrom – a prípad košickým inšpektorom odobral“. Skutočnosť je taká, že Slovenská inšpekcia životného prostredia žiadneho nového šéfa nemá. Od roku 2002 ju vedie ten istý generálny riaditeľ RNDr. Oto Hornák, ktorý má dôveru aj súčasného rezortného ministra. M. Vodzinská bola od roku 2002 jedinou z približne 275 zamestnancov Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá bola zo svojho postu odvolaná. Hoci autor článku z nej robí obeť akéhosi nátlaku, vôbec sa neinformoval o dôvodoch jej prepustenia. Keby to urobil, nemohol by jednostranne napísať, že inšpekcia sa „cieľavedome zbavila“ Magdalény Vodzinskej (vedúcej odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny v IŽP v Košiciach), že vedenie inšpekcie sa jej „zjavne pomstilo“ a „akoby z ničoho nič ju odvolalo z postu vedúcej v Košiciach“. Pravda je taká, že Magdaléna Vodzinská bola zo svojho postu odvolaná podľa § 31 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie umožňuje odvolať predstaveného v takej riadiacej funkcii, v akej M. Vodzinská pôsobila, de iure aj bez uvedenia dôvodu. Pani Vodzinská však bola odvolaná pre konkrétne závažné chyby v riadiacej činnosti a jej nekompetentnosť na pozícii riadiacej pracovníčky. V prístupe k podriadeným pracovníkom uplatňovala dvojaký meter, ale najavo vyšli aj závažné porušenia služobných predpisov. Konkrétne neoprávnené čerpanie náhradného voľna pracovníkov za neexistujúce nadčasové hodiny, porušovanie zásad evidencie dochádzky či porušenie služobného predpisu pri služobných hodnoteniach štátnych zamestnancov. Zistilo sa aj nehospodárne nakladanie p. Vodzinskej s finančnými prostriedkami. Magdaléna Vodzinská bola teda odvolaná zo závažných dôvodov v riadiacej práci, ktoré vôbec nesúviseli s prešetrovaním podnetu v Tichej a Kôprovej doline. Autor článku neodôvodnene spochybňuje aj presunutie prešetrovania podnetu odstraňovania kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline. Tento presun sa uskutočnil zákonným spôsobom v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie. Dôvodom boli pochybnosti o objektívnosti zamestnancov Inšpektorátu životného prostredia v Košiciach pri prešetrovaní podnetu a rozhodujúcim dôvodom bol opakovaný únik informácií o priebehu prešetrovania podnetu. Cieľom tohto kroku bolo zabránenie akýmkoľvek vonkajším vplyvom na priebeh prešetrovania. Takto postupoval aj v minulosti, keď v podobne exponovanom prípade pri prešetrovaní podnetu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK vo veci kontroly v Národnej prírodnej rezervácii Uhliščatka v roku 2006, ktorú tiež vykonávali zamestnanci IŽP Košice, akceptoval námietku predkladateľa podnetu – Lesoochranárskeho združenia VLK, a poveril výkonom kontroly Inšpektorát životného prostredia v Bratislave. Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia sa ohradzujú aj proti spochybňovaniu prešetrovania podnetu Inšpektorátom životného prostredia v Žiline. Tento inšpektorát prešetril podnet veľmi dôsledne a nezaujato. K záveru, že nedošlo k porušeniu zákona o ochrane prírody a krajiny, došiel po obhliadke obidvoch dolín a posúdení vyše 60 písomných dokumentov. Spomedzi nich bolo pre závery inšpektorátu rozhodujúce stanovisko Štátnej ochrany prírody. Ak autor článku kritizuje ministra Jaroslava Izáka za zmeny na postoch generálnych riaditeľov, takisto ako v prípade pani Vodzinskej používa neúplné informácie. Odvolanie Mariána Supeka súviselo s tým, že poberal predčasný dôchodok a jeho skúsenosti rezort dnes využíva v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p., kde pracuje. Prekvapuje kritika výmeny na poste riaditeľa SHMÚ. Boli to práve médiá, ktoré kritizovali jeho predchodcu za rôzne neobvyklé praktiky, najmä na ekonomickom úseku. Práve na základe ich tlaku zistili kontrolné orgány nedostatky ekonomického charakteru a minister J. Izák sa rozhodol konať. Ak autor článku spomína vymenovanie generálnej riaditeľky Kataríny Šaškovej, tak tá nahradila Katarínu Novákovú, v súvislosti s ktorou dodnes nie je ukončená kauza kúpy a rekonštrukcie bytu v historickom centre Bratislavy, ktorý za podivných okolností za predchádzajúceho vedenia získala od odbornej organizácie SAŽP. To sú len tri príklady, ktoré poukazujú na opodstatnenosť konania ministra Jaroslava Izáka. Názorne ukazujú jednostranné praktiky autora článku. Svoje informácie si nielenže neoverí, ale nerobí si starosti poskytnúť priestor na vyjadrenie druhej strane. Preto je namieste otázka: akú dôveryhodnosť má takáto publicistika? Ak sa autor článku na základe takýchto predpojatých a jednostranných interpretácií snaží navodiť myšlienku, že J. Izák sa stáva najnebezpečnejším mužom Ficovej vlády, pravda bude niekde inde: nebezpečná je jednostranná žurnalistika bez overenia si faktov a bažiaca za každú cenu po senzáciách. Peter Višváder Hovorca Ministerstva životného prostredia SR
