WEEKLYRIX

SKLADNÍK Horúčky ma trápia už dlhšie, no i tak mi neuniklo, že niečo skladuješ. Neviem, čo presne, ale musí to byť akési krotké, skromné a potme... Fádne vety radodajných románov? Tie, čo ti poľahky nezostali v hlave? Hlava bola dôležitá – veď viem; roznášal si ju po meste, kývala sa, prievanom si ju chránil pred chladom, líca sa na nej triasli – nielen ako, ale naozaj v električke... Výrastkovi pri dverách pripomenuli desať minút strávených v čomsi mäsiarstve. Brával si ju, tú svoju hlavu závažnú, odkvitnutými vetami zapratanú, hoci aj na poštový úrad a k zubárovi. A medzi slovami ako mramor pózoval písmenkový kameňolom. Neklam, neuniklo mi, že skladuješ. Keď zaklopú, z kancelárie vyceríš štrbavé vety, záplaty na novinách... pemac (http://macsovszky.blogspot.com)